Britskí herci Martin Compston, Annmarie Fultonová a William Ruane prišli predstaviť film britského režiséra Kena Loacha – Sweet Sixteen.
FOTO – REUTERS
V bezpečí
Život je zlý, priatelia. To treba vždy znovu povedať a ukázať, a to práve pod canneskými palmami, pod jasným slnkom a vo festivalovej trme-vrme, aby sa tu nezabudlo, ako sa natrápia tí, čo nesú na svojich chrbtoch bremená života. A nielen tí. Aj existencia do určitej miery blahobytne si žijúceho stredného stavu – je pustá a prázdna.
Lekcia číslo 1: Bezvýchodiskovú biedu vytláčaných a vytesňovaných vidíme v novom filme Kena Loacha Sweet Sixteen.
Lekciu číslo 2 – nezmyselnosť priemernej zamestnaneckej existencie – udelí osobne Jack Nicholson vo filme Alexandra Payna, ktorý vznikol podľa bestselleru Louisa Begleyho About Schmidt. Oba tieto filmy bežia v hlavnej súťaži o Zlatú palmu.
Už z ťažkej irónie titulu Sweet Sixteen, Sladkých šestnásť, vidieť, že ide o drámu mladistvých – príbeh škótskeho chlapca, ktorý bojuje o peniaze a lásku matky, čo sedí vo väzení. Chlapec je najskôr drobný drogový díler a neskôr učeň veľkého bossa. Príbeh je napínavý, zinscenovaný s veľkou dôverou k mladému predstaviteľovi Martinovi Compstonovi. Mladý hrdina bez budúcnosti v upršanom Škótsku zápasí o svoju predstavu šťastia a Loach tomu snu – a jeho zlému koncu – vedel dať živé farby.
Filmári ako Ken Loach či Mike Leigh ukazujú život spoločensky deklasovaných meštiackemu, liberálnemu a zabezpečenému publiku. A nechávajú diváka v bezpečí kinosály nakuknúť do pekla predmestí, ktorým sa títo diváci v skutočnosti skôr vyhýbajú. Niekomu sa to môže zdať trochu zvrátené, ale je to úplne v poriadku.
Jednoduchá čmáranica
Americký režisér Alexander Payne nakrútil svoj nový film s Jackom Nicholsonom vo svojom rodnom štáte Omaha, tak ako napokon všetky doterajšie filmy. Nicholson je tu poisťovací agent, ktorý s prichádzajúcim dôchodkom zisťuje, ako si nezmyselne premárnil život. Žena mu umrie pri mozgovej príhode, dcéra sa ide vydať za hochštaplera a príživníka, a jediné, na čo sa ten pokrčený človek ešte vie upnúť, je pár listov, ktoré píše malému čiernemu chlapčekovi do Tanzánie. Toho si totiž tento inak skôr šetrný muž adoptoval za 22 dolárov na mesiac.
Nicholson urobil z románu skvelý koncert. Režisér Alexander Payne ho však obložil karikatúrami amerického života, grotesknými tvárami a tučnými telami, dobre mienenými výrokmi a zle strávenou zlobou. Iba dcéra hlavnej postavy Helen sa ako jediná spomedzi Schmidtovcov môže prezentovať viac ako len úbohý terč, do ktorého sa dá zo všetkých strán trafiť. Nie náhodou je najdojímavejším obrazom tohto filmu kresba, ktorú Schmidtovi pošle jeho šesťročné africké krstňa – jednoduchá čmáranica, ktorú dieťa nakreslí ruka v ruke s dospelým.
Na novinárskej projekcii sa ozýval mohutný aplauz aj smiech, ale niektorým popri všetkom obdive k Nicholsonovej virtuozite predsa len zostal pocit, že to bola trochu lacná zábava, možno práve preto, že toho smiechu bolo akosi priveľa.
Film About Schmidt nemá zľutovanie k svojim postavám, namiesto toho za zvukov tuby (umta umta umtata) stále pochoduje okolo toho istého zistenia: Aj ten najsýtejší život je nanič, ak nehľadáme trošku spásy v láske k iným ľuďom. Pri zlatých korunách paliem, azúrovom nebi, tyrkysovo žiarivej morskej vode v canneskom zálive, kto by si to bol pomyslel?
