
FOTO – VIRGIN
Gitarista a spevák Markus Acher pôsobí vo viacerých nemeckých zoskupeniach, ktoré tvoria hudbu na rozhraní elektroniky, popu a džezu: Lali Puna, Tied & Tickled Trio a predovšetkým The Notwist. Posledne menovaná kapela pochádza z bavorského Weilheimu. Na toto mestečko sa naráža v posledných rokoch pri čítaní o modernej nemeckej popmusic podozrivo často. Je prekvapivé a potešujúce, že aj tam, kde žije len dvadsaťtisíc obyvateľov, sa dá tvoriť pop svetovej úrovne.
Markus a jeho brat Micha, vyškolený trubkár a basgitarista, hrávali na začiatku deväťdesiatych rokov post-punk. Neon Golden (City Slang / Virgin, 2002) je už šiestou LP The Notwist a jej nahrávanie trvalo štyri roky. Medzičasom sa plnohodnotným členom skupiny stal programátor a remixér Martin Gretschmann, ktorý spolupracoval na poslednom albume Björk – Vespertine. To len aby bolo jasné, že pokým u nás sú The Notwist neznámi, v zahraničí sa za nimi hrnú celebrity scény i médiá. Po vydaní Neon Golden sú The Notwist podľa časopisu De:Bug „nemecká nezávislá kapela číslo 1“.
V chválach sa predbiehajú aj anglické trendy magazíny The Face a iD. Na britských ostrovoch Bavorom výrazne pomohli slávnejší kolegovia Stereolab, ktorí ich prizvali na turné. Singel Pick Up The Phone s nádherným animovaným videoklipom už vysiela dokonca aj MTV, inokedy pri zostavení playlistov zúfalo konvenčná.
Neznalý zvedavec, ktorý by dnes siahol po niektorom magazíne zameranom na súčasnú nemeckú pop-elektroniku, by v prvej chvíli mohol mať dojem, že sa ocitol v paralelnej realite. Záplava interpretov, vydavateľstiev, žánrov, nezávislých médií. Bez preháňania možno povedať, že pokiaľ ide o neue elektronische Musik, je Deutschland momentálne über alles.
Digitálne a organické (rozumej naživo zahrané a občas aj trošku falošne zaspievané) splýva u The Notwist do takej pôvabnej jednoty, že výsledné piesne vyvolávajú najúprimnejšie dojatie. Mal som prostú radosť z toho, že aj naša generácia má konečne svoj New Order. Podľa prvej polovice albumu sa mi zdalo, že som sa ocitol v novodobej fabrike na hity, kde sa zišli postmoderní (čiže sofistikovanejší, ironickejší, prešpekulovanejší) nástupcovia tria Stock, Aitken & Waterman. Prvým štyrom kúskom dominuje akustický štvorštvrťový rytmus, hitový refrén a Markusov hanblivý spev „do slúchadla“. No od piateho čísla sa diali veci. V This Room je síce strašne veľa klavíra, ale nepriamo úmerne gýču. One With The Freaks je veselá gitarová prekáračka a titulná pesničkárska Neon Golden zasa paródia na country & western. Vôbec mi neprekážalo, ako často som pri poslucháčskej ceste narážal na húštinu filmových sláčikov. Aj populárne softvérové click & cuts znejú v podaní kapely akosi príjemnejšie a nevtieravo.
Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa niektorý song čoskoro objavil v televíznom spote na nablýskanú japonskú limuzínu. Lebo práve reklama je dnes pre neanglo-americké kapely najčastejšie prostriedkom, ako sa zo dňa na deň zmeniť z lokálnych na globálne hviezdy. The Notwist by si to po dekáde už zaslúžili.
Autor: MICHAL HVORECKÝ(Autor je prozaik)