Najviac uspeli básne tridsiatnikov

Eva Pariláková z Nitry a Marcel Lacko z Košíc sa stali najúspešnejšími autormi druhého ročníka súťaže Básne 2010. Pravda, podelili sa „len“ o druhé miesto, keďže prvú cenu porota, vedená básnikom a vydavateľom Petrom Milčákom, neudelila.

„Ani jeden z príspevkov na nás nezapôsobil tak, že by sme ho mohli považovať za jednoznačného víťaza,“ hovorí Milčák. „Zato úplne bez problémov a prakticky okamžite sme sa zhodli na Parilákovej a Lackovi.“
Podľa predsedu poroty texty oboch autorov, ktorí získali aj odmenu po 400 eur, spĺňajú kritériá publikovania a sú predpokladom rukopisu, ktorý by mohol byť v budúcnosti knižne vydaný.

„Tvorba Evy Parilákovej, publikujúcej aj odborné literárne texty, mi nebola úplne neznáma, kedysi som čítal jej rukopis, ktorý mi ponúkala na vydanie. Vtedy to ešte nebolo ono, no ako vidno, cieľavedomosť prináša úspechy,“ hovorí Milčák.

Najviac ho však zaujal Marcel Lacko, osobitne jeho báseň Blog. „Páčilo sa mi vrstvenie významov v básni, odrážajúcej sa od niečoho veľmi súčasného a aktuálneho, pričom však obraznosť, ktorú využíva, je klasická, tradičnejšia.“

Na treťom mieste, ocenenom sumou 200 eur, sa umiestnila Martina Boleková z Púchova, ktorá bola úspešná v tejto súťaži aj vlani. Porota udelila aj sedem prémií po 100 eur, ktoré si odniesli Milada Čechová, Beta Hriadelová (obe z Bratislavy), Eva Jarábková–Chabadová z Trnavy, Silvia Kaščáková z Prešova, Marek Mikušiak z Liptovského Mikuláša, Martin Mucha zo Spišskej Novej Vsi a Tomáš Rášo z Liptovského Trnovca.

„Traja najúspešnejší autori majú niečo po tridsiatke a aj vekové zloženie ďalších ocenených svedčí o tom, že až na dve výnimky ide skôr o ľudí, ktorí zrejme píšu už dlhšie,“ pokračuje Milčák. „Nejaké veľmi mladé talenty sa teda tentoraz neobjavili.“

Celkovo sa do súťaže, organizovanej občianskym združením literarnyklub.sk, spoločnosťou Asseco solution a levočským vydavateľstvom Modrý Peter, prihlásilo 127 autorov, pričom každý poslal zhruba štyri až päť básní.
„Prísnejšie kritériá z nich znieslo tak dvadsať percent, pri zvyšku prevažovala slovná vata a básne sa, navyše aj tradičnými témami, až príliš navzájom podobali.“

Napriek tomuto zdanlivo neveľmi optimistickému konštatovaniu, alebo možno práve preto, vidí Peter Milčák veľký zmysel tejto súťaže. „Nejde o žiadne preteky, no podujatie by malo význam, aj keby sa každý rok objavil čo len jediný talent.“