Stredná Európa: nemčina, židia a skúsenosť exilu

Antológia textov o strednej Európe s názvom V kleštích dějin sa nesnaží za každú cenu zodpovedať všetky otázky

Pod slovným spojením stredná Európa sa môže skrývať takmer čokoľvek. Je to pojem, koncept, problematika, fenomén, sporná oblasť, oblasť sporu. Stačí si vybrať.

Mnohí sa snažia vydolovať zo súslovia stredná Európa azda viac ako je samo schopné poskytnúť. A pomedzi to sa samozrejme prepletá všadeprítomná skepsa: Existuje vôbec niečo také ako Stredná Európa?

Antológia textov o strednej Európe – V kleštích dějin, střední Evropa jako pojem a problém (Host), zostavená Jiřím Trávníčkom – sa nesnaží dať jednoznačné odpovede na otázky, ktoré sa v súvislosti s (ne)existenciou strednej Európy kladú. Ponúka však niekoľko výrazných esejí, na základe ktorých si môžete, no nemusíte utvoriť svoj vlastný názor. Napokon pochybnosti a váhanie – to je veľmi stredoeurópske.

Kdesi medzi Berlínom a Istanbulom

V prvej časti knihy, ktorá sa zaoberá geopolitikou a históriou, sú zaradené pestré texty, nielen čo sa týka dátumu ich vzniku, no i rôznosťou názorov na jednotlivé udalosti, či osobnosti spomínané v súvislosti s konceptom strednej Európy. V duchu plurality názorov sa napríklad Friedrich Naumann, autor knihy Mitteleuropa, ktorá bola nemeckým bestselerom roka 1915, spomína v jednej z esejí len ako neškodný, priam dobrácky liberálny politik.

O pár strán ďalej však už polemizuje s týmto tvrdením iný autor, ktorý pripomína, že Naumann sa vo svojich prejavoch a publikáciách s obľubou oháňal výrazom „Herrenvolk“ (pánska rasa). Ako jeho „Herrenvolk“ strednej Európe vládol a dovládol ukázali napokon dejiny. Toto je len jeden z príkladov, aké ťažké je korektne umiestniť, či vôbec pomenovať priestor, ktorý sa nachádza niekde na ceste z Berlína do Istanbulu (podľa Metternicha začínal na východnej výpadovke z Viedne už Orient).

Tak veľa konceptov, názvov a charakteristík bolo devalvovaných a stali sa nepoužiteľnými, ba dokonca tabuizovanými, aj vďaka osobnostiam ako Naumann. Vskutku sa treba zakrádať po špičkách, aby sa nestúpilo na nejakú traumu, na akúsi ranu v dejinách, ktorej sa neradno dotýkať.

V druhej časti antológie, ktorá je venovaná literatúre a kultúre strednej Európy, je už rozporov o čosi menej. Na tomto mieste treba poďakovať zostavovateľovi, ktorý okrem výborných textov Claudia Magrisa a Karla Kosíka zaradil do publikácie aj riadne šťavnatý „priamy prenos“ z diskusie o stredoeurópskej literatúre na Lisabonskej konferencii o literatúre v roku 1988. Takto už vieme, že aspoň niekoľko ruských literátov má v tom jasno – stredná Európa existuje len na meteorologických mapách. Svoj názor si obhajovali aj zoči-voči takým Stredoeurópanom, ako je Josef Škvorecký či Danilo Kiš.

Zbytočná skepsa rečí o mŕtvej literatúre

Kultúra je to, v čom je tento región neopakovateľný a nenapodobiteľný. Zbližuje a spája etniká a národy. Či už ide o kultúru „nízku“, ktorú definuje pivo, štrúdľa, bábovka a klobáska, alebo o kultúru vyšších a najvyšších poschodí – literatúru. Rovnako im srdcia bijú – kronikárom monarchie Josephovi Rothovi, Sándorovi Máraiovi, Franzovi Kafkovi, Ödönovi von Horváthovi či Jaroslavovi Haškovi.

Nemčina, židia a skúsenosť exilu definujú strednú Európu, hovorí Jiří Trávniček. A skutočne, veľa patologicky stredoeurópskych románov je napísaných po nemecky autormi židovského pôvodu. Mnohé z nich neboli nikdy preložené do slovenčiny, čo je škoda. V ich šľapajach našťastie pokračovali ďalší, rovnako vynikajúci spisovatelia: Kundera, Menasse, Závada. Tvrdiť preto, že stredoeurópska literatúra zanikla, keď Kafku zabila tuberkulóza, Horvátha v roku 1938 padajúci strom a Roth sa o pár mesiacov na to upil na smrť v jednej z parížskych krčiem, je nezmysel.

Stredná Európa sa v záplave slov, polemík a hlavne času, ktorý priniesol vojny, Jaltu a veľkého sovietskeho brata, stáva akýmsi poloduchom, polostrašidlom ešte zo starých dobrých čias starej dobrej c. k. monarchie. Kdeže žalár národov! Melanchólia a nostalgia, ktorú si pestujeme a pátos, za ktorý sa nehanbíme.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 16 910
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 797
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 625
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 335
  5. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 2 038
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 1 941
  7. Kam do tepla v januári? 1 861
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 650
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 505
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 904

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Predseda novej strany Progresívne Slovensko si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.

KOMENTÁRE

Babiš rovná sa ANO, ANO rovná sa Babiš

Kdesi na konci tunela sa predsa len čosi črtá.

SVET

Ukrajina priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne prebieha otvorený konflikt.

Neprehliadnite tiež

Zomrel basgitarista skupiny Kinks Jim Rodford

Členom Kinks sa Rodford stal v roku 1978 a v skupine zotrval až do jej rozpadu v roku 1996.

Totalitný príbeh o zneužívaní žien vymýšľala v Československu. Je spisovateľkou roka

Na pulty našich kníhkupectiev sa po rokoch vráti Príbeh služobnice.

Zem spieva očami tanečníkov SĽUK-u a Lúčnice: Krásne tance, zbytočné reči

Režisér šou Peter Núňez prevzal za projekt ocenenie v Miami.

Fanúšikovia si zaplatili pokračovanie Harryho Pottera. Ani taliančina by mu nepomohla

Na internete si milióny ľudí pozreli film Voldemort: Origins of the Heir.

Meky Žbirka: Slovenská hudba je v protipohybe. Svet sa otvoril, my zatvorili

V Čechách nás už nepoznajú, slovenčina mizne, hovorí.