Stredná Európa: nemčina, židia a skúsenosť exilu

Antológia textov o strednej Európe s názvom V kleštích dějin sa nesnaží za každú cenu zodpovedať všetky otázky

Pod slovným spojením stredná Európa sa môže skrývať takmer čokoľvek. Je to pojem, koncept, problematika, fenomén, sporná oblasť, oblasť sporu. Stačí si vybrať.

Mnohí sa snažia vydolovať zo súslovia stredná Európa azda viac ako je samo schopné poskytnúť. A pomedzi to sa samozrejme prepletá všadeprítomná skepsa: Existuje vôbec niečo také ako Stredná Európa?

Antológia textov o strednej Európe – V kleštích dějin, střední Evropa jako pojem a problém (Host), zostavená Jiřím Trávníčkom – sa nesnaží dať jednoznačné odpovede na otázky, ktoré sa v súvislosti s (ne)existenciou strednej Európy kladú. Ponúka však niekoľko výrazných esejí, na základe ktorých si môžete, no nemusíte utvoriť svoj vlastný názor. Napokon pochybnosti a váhanie – to je veľmi stredoeurópske.

Článok pokračuje pod video reklamou

Kdesi medzi Berlínom a Istanbulom

V prvej časti knihy, ktorá sa zaoberá geopolitikou a históriou, sú zaradené pestré texty, nielen čo sa týka dátumu ich vzniku, no i rôznosťou názorov na jednotlivé udalosti, či osobnosti spomínané v súvislosti s konceptom strednej Európy. V duchu plurality názorov sa napríklad Friedrich Naumann, autor knihy Mitteleuropa, ktorá bola nemeckým bestselerom roka 1915, spomína v jednej z esejí len ako neškodný, priam dobrácky liberálny politik.

O pár strán ďalej však už polemizuje s týmto tvrdením iný autor, ktorý pripomína, že Naumann sa vo svojich prejavoch a publikáciách s obľubou oháňal výrazom „Herrenvolk“ (pánska rasa). Ako jeho „Herrenvolk“ strednej Európe vládol a dovládol ukázali napokon dejiny. Toto je len jeden z príkladov, aké ťažké je korektne umiestniť, či vôbec pomenovať priestor, ktorý sa nachádza niekde na ceste z Berlína do Istanbulu (podľa Metternicha začínal na východnej výpadovke z Viedne už Orient).

Tak veľa konceptov, názvov a charakteristík bolo devalvovaných a stali sa nepoužiteľnými, ba dokonca tabuizovanými, aj vďaka osobnostiam ako Naumann. Vskutku sa treba zakrádať po špičkách, aby sa nestúpilo na nejakú traumu, na akúsi ranu v dejinách, ktorej sa neradno dotýkať.

V druhej časti antológie, ktorá je venovaná literatúre a kultúre strednej Európy, je už rozporov o čosi menej. Na tomto mieste treba poďakovať zostavovateľovi, ktorý okrem výborných textov Claudia Magrisa a Karla Kosíka zaradil do publikácie aj riadne šťavnatý „priamy prenos“ z diskusie o stredoeurópskej literatúre na Lisabonskej konferencii o literatúre v roku 1988. Takto už vieme, že aspoň niekoľko ruských literátov má v tom jasno – stredná Európa existuje len na meteorologických mapách. Svoj názor si obhajovali aj zoči-voči takým Stredoeurópanom, ako je Josef Škvorecký či Danilo Kiš.

Zbytočná skepsa rečí o mŕtvej literatúre

Kultúra je to, v čom je tento región neopakovateľný a nenapodobiteľný. Zbližuje a spája etniká a národy. Či už ide o kultúru „nízku“, ktorú definuje pivo, štrúdľa, bábovka a klobáska, alebo o kultúru vyšších a najvyšších poschodí – literatúru. Rovnako im srdcia bijú – kronikárom monarchie Josephovi Rothovi, Sándorovi Máraiovi, Franzovi Kafkovi, Ödönovi von Horváthovi či Jaroslavovi Haškovi.

Nemčina, židia a skúsenosť exilu definujú strednú Európu, hovorí Jiří Trávniček. A skutočne, veľa patologicky stredoeurópskych románov je napísaných po nemecky autormi židovského pôvodu. Mnohé z nich neboli nikdy preložené do slovenčiny, čo je škoda. V ich šľapajach našťastie pokračovali ďalší, rovnako vynikajúci spisovatelia: Kundera, Menasse, Závada. Tvrdiť preto, že stredoeurópska literatúra zanikla, keď Kafku zabila tuberkulóza, Horvátha v roku 1938 padajúci strom a Roth sa o pár mesiacov na to upil na smrť v jednej z parížskych krčiem, je nezmysel.

Stredná Európa sa v záplave slov, polemík a hlavne času, ktorý priniesol vojny, Jaltu a veľkého sovietskeho brata, stáva akýmsi poloduchom, polostrašidlom ešte zo starých dobrých čias starej dobrej c. k. monarchie. Kdeže žalár národov! Melanchólia a nostalgia, ktorú si pestujeme a pátos, za ktorý sa nehanbíme.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  2. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  3. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  8. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 891
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 234
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 336
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 6 952
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 533
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 926
  7. Najužitočnejšia appka 4 918
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 335
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 891
  10. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 2 907

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Príbehy, ktoré odlíšia pravdu od klamstva, môžu stáť život

Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.

DOMOV

Súd uznal Rybaniča vinným, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

Neprehliadnite tiež

Lipa: Pri džezákoch som nezaváhal. Chcem ukázať ešte veľa dobrej hudby

Prečítajte si tipy speváka z tohto ročníka festivalu.

Herečka Šencová: Pre tehotenstvo som musela spomaliť, už nie som ako víchor

Jedna z hlavných postáv seriálu Som mama v rozhovore pre SME.

Začína sa prehliadka najlepších festivalových filmov

Organizátori Be2Can vybrali 12 filmov.