Už dávno som sa necítila taká nahá ako pri knihe Petra Šestáka Nahá profesorka. Na to človek ani profesorom byť nemusí, aby ho Šestákov text vyzliekol donaha. A nemusí byť ani ženského pohlavia.
Autor sa rýchlo zmocní takmer každého jedinca vo veku od tridsať do päťdesiat, ktorý jeho knihu vezme do rúk. Píše síce asi o dvadsiatke tridsiatnikov (a ich triednej profesorke) chystajúcich sa na pomaturitné stretnutie, ale pomedzi riadky sa dá predpokladať, že zúročil pozorovania a skúsenosti približne dvoch desaťročí.
Je subjektívny a symbolický, objektívny a reálny. Ako spisovateľ zostáva vo svojom „súčasnom literárnom gýči" (tak svoju knihu nazýva) naďalej aj scenáristom a dramaturgom. Nielen preto, že jeho psychologicky - láskavo, ale predsa - skrvavené postavičky sú zväčša poznačené stykom (často pohlavným) s touto brandžou. Ale tiež preto, že sme zrazu účastníkmi akejsi charakterovej show, v ktorej súčasne účinkujú slávici, reklamátori aj minitalenty - väčšinou v úvodzovkách.
Všetko v Nahej profesorke je tak prekliato fatálne obyčajné, že je to nevyhnutne tragické. A predsa sa musíme smiať. To vďaka spôsobu, akým Peter Šesták pracuje so slovom. Každé je na správnom mieste, akurátne moderné či archaické. Jeho prvý román je tiež preto už teraz dobrou reklamou nasledujúceho. Ak ho napíše. Ak nie, bude ľúto tým, ktorí Nahú profesorku prečítali na jedenhlt.
Autor: Ada Jung
