Pri vchode čaká stojan s cédečkami a so slúchadlami, na stole sú desiatky časopisov, brožúr, katalógov, kníh, okolo pohodlné pohovky. Celkom dobrý začiatok pre tých, ktorí vhupnú na výstavu Street and Studio a nepatria zrovna medzi nadšencov graffiti a streetartu, alebo sa nevedia stotožniť s tým, že diela z ulice sa predsa len dajú zavesiť do galérií (a aj celkom slušne predať).
Po niekoľkých skladbách si už podupkávate nohou a na stenách ožívajú New York, Londýn, steny tovární, podchody ale aj súčasné „ateliéry“. Nech už máte na tieto pouličné žánre akýkoľvek názor, prehliadka vo viedenskej Kunsthalle stojí za povšimnutie. Už jej podtitul Od Basquiata po Séripopa signalizuje, že nejde o monografickú výstavu. Pod názvom Street and Studio sa totiž skrýva až tridsaťjeden umelcov, ktorí sa v rôznych formách hlásia k umeniu z ulíc miest.
„Verte alebo nie, ale ja v skutočnosti viem kresliť,“ povedal raz Jean-Michael Basquiat, priekopník graffiti, ktorý na dielach spolupracoval aj s Andym Warholom, Keithom Harringom či Francescom Clementem. Zainteresovaným ho netreba predstavovať, rovnako ako jeho ctenú spoločnosť – Banksyho, Blek le Rata, Jenny Holzer či Ritu Vitorelli. Netuším, čo si predstavíte pod slovom kresliť, v každom prípade desiatky plátien, videoinštalácií a fotografií vám definíciu kreslenia značne rozšíria.
