V rakúskom Linci prebieha prestížny festival novodobého umenia Ars electronica.
Doteraz to bola predovšetkým meka digitálneho umenia budúcnosti. Ale tri dekády od prvého ročníka akoby priviedli festival Ars electronica k potrebe zaujímať sa ešte viac o minulosť, o nevyužitý potenciál starých technológií, ktoré nestihli prirodzene zostarnúť. A tak sa tento rok v Linci dali vidieť najmä projekty, čo nestavali na najdrahších a najnovších počítačoch.
Oprava namiesto recyklácie„Opravujte, prehodnoťte, objavte nanovo,“ vyzývajú v duchu hesla Repair v programovej brožúre umeleckí riaditelia festivalu: „Opravovať znamená aj zlepšiť a vyliečiť, zobrať veci do vlastných rúk a veriť vlastným schopnostiam rozvinúť ich pozitívnym smerom. Ten, kto opravuje, má budúcnosť.“
Trend vyťažiť maximum z minulosti na rozdiel od kŕčovitého vymýšľania nových vecí nie je v súčasnom umení novinkou. Kým väčšina hudobníkov či výtvarníkov zostáva iba pri recyklovaní overených postupov, na festivale v Linci môžete vidieť najmä projekty využívajúce iný prístup k minulosti a ku kreativite. Japonec Ei Wada napríklad vytvoril performance Braun Jazz Tube Band. Ide o hradbu zo starých elektrónkových televízorov a videoprehrávačov. Z blikajúcich obrazoviek rukami autor doluje unikátnu hudbu, pričom nejde o žiadny nepočúvateľný experiment, ale o strhujúcu diskotéku. Jej autor, podobne ako iní novodobí umelci, je rovnako hudobník ako vedec, v tomto prípade znalý princípov elektromagnetického vlnenia.
Rovnako veľkým zážitkom bol projekt Earth Finnbogiho Péturssona. Tento Islanďan na okraje nádrže s vodou pripevnil veľké reproduktory, ktoré čerili hladinu hlbokým tónom s frekvenciou zodpovedajúcou rezonancii elektromagnetického poľa Zeme. Čo takto na papieri vyzerá ako ďalšia nudná pasáž z učebnice fyziky, bola naživo pôsobivá inštalácia, pri ktorej diváci mohli zvuk nielen počuť, ale vďaka odrazom svetla z dvoch lámp na stene aj vidieť.
Festival sa prvýkrát nasťahoval do nových priestorov. Jeho novým centrom sa stal typicky „západniarsky“ veľkoryso zrekonštruovaný areál bývalej tabakovej továrne uprostred mesta (kiežby sa takýmto prístupom k starej industriálnej architektúre inšpirovala Bratislava). Rozsiahly objekt tvorí niekoľko viacposchodových budov, ktoré zaplnili umelecké diela, projekcie krátkych animovaných filmov alebo umelci či teoretici diskutujúci na rôzne aktuálne témy.
Logorama, Artzilla i MasimoAsi najzábavnejším filmom, ktorý sa dal vidieť tento rok, bola Logorama. Cynický humor príbehu z mesta tvoreného logami známych firiem a zabývaného ich maskotmi bavil všetky generácie publika. Akurát diváci zo Slovenska mali vďaka nedávnym udalostiam z Devínskej Novej Vsi pri sledovaní klauna Ronalda McDonalda, ktorý začne bezhlavo strieľať na všetko okolo trochu zmiešané pocity.
V diskusných paneloch zase zaujali najmä aktivisti okolo servera Artzilla.org, ktorí surfovanie po internete robia zábavnejším a popritom upozorňujú na jeho negatívne stránky.
Hlavnou hviezdou tohto ročníka bol známy japonský robot Asimo. Na jeho prezentácie sa stáli rady, kým deti tlieskali jeho stabilizovaným pohybom, dospelí návštevníci mohli premýšľať o tom, kde sú hranice umelej inteligencie. Keďže Ars electronica je festivalom, kde je aj veda umením, nie náhodou hlavnú cenu v kategórii interaktivita dostal projekt The EyeWriter umožňujúci postihnutým ľuďom kresliť očami.
Cesta do Linca vám autom z Bratislavy zaberie rovnaký čas ako sledovanie celovečerného filmu. Tu však zážitkov získate viac. Môžete sa o tom presvedčiť do soboty 11. septembra.
