Zdalo by sa, že písať do rubriky Čo počúvame o filme je trochu zvláštny nápad, ale nie v prípade dodnes sviežej komédie Pacho, hybský zbojník. Film z roku 1975 sa dá pozerať donekonečna a stále je vtipný. Podobne ako Limonádový Joe v 60. rokoch prišiel s geniálnou paródiou na tradičné westerny, toto je zase naša neprekonaná variácia na jánošíkovskú tému. A má podobne skvelý soundtrack.
„Pachovské“ cédečko, ktoré vyšlo vlani, síce neobsahuje pesničky, ale inštrumentálky Svetozára Stračinu veľmi nápadito mixujú svet klasiky a ľudoviek. Koniec koncov, komu chýbajú texty, ktoré by sa dali pospevovať, tu nájde väčšinu šťavnatých írečitých dialógov, ktoré už rokmi zľudoveli: „Naaa kooonééé! A kde by sme ich vzali? No tak utekajme.“
Vo filmových titulkoch autori chýbajú, no je všeobecne známe, že o tieto skvosty sa postarala dvojica Lasica/Satinský, ktorej v tom čase komunisti zakázali verejne vystupovať. Pri pozeraní filmu si uvedomujete len tie najslávnejšie dialógy, no počas počúvania cédečka, keď vás „neruší“ obraz, oceníte aj mnohé nenápadnejšie lahôdky: „Okrem cudzích nepríjemností vraj existujú aj iné radosti (...) Kto sa smeje naposledy, ten má dlhé vedenie! (...) Nikdy nerob ústupky v živote, kým nevisíš za galoty na plote.“
Géniov po našich končinách nikdy nebehalo veľa, ešte zriedkavejšie sa viacerí z nich stretli pri spoločnej práci. Tu sa to stalo.
