BENÁTKY. Kúsok od paláca, kde sa v Benátkach usadil filmový festival, je hotel Excelsior. Hostia k nemu prichádzajú na loďkách po kanáli. Nad ním, na mostíku, čakajú diváci a turisti a chcú si ich fotiť. Taliani tam čakali Michela Placida.
Niekdajšia herecká hviezda seriálu Chobotnica, ktorý sa dal vidieť aj u nás, prišla teraz do Benátok ako režisér. „Michele, Michele, pozri sa hore,“ kričali na neho. Michele nemal čas byť ku každému rovnako priateľský, v jednej chvíli zvolal: „Počkaj, veď esemeskujem!“
Benátky sú festivalom celkom ľudských rozmerov. Vidieť hviezdy nie je také nemožné ako inde, ani sa okolo nich nevytvárajú neprekonateľné davy.
Takú blízkosť nezniesol herec Joaquin Phoenix. Premietal sa tu o ňom dokument I’m Still Here, kde ho vidno ako trosku, ktorá sa zúfalo snaží nahrať hip–hopový album, pije, droguje, spáva s prostitútkami a vyzerá ako bezdomovec. Počas projekcie sa skrýval v premietacej miestnosti, bolo ho vidieť cez malé okienko. Kto mal šťastie a vieru, že ten prízrak je on, mohol si ho odfotiť.
Druhým prízrakom v Benátkach je jeden taký muž, presnejšie povedané, taký jeden Borat. Je rovnako učesaný, rovnako oblečený ako bláznivý novinár z Kazachstanu, z počutia sa zdá, že je to Talian. Je pozoruhodné, že si vybral práve taký imidž a ešte zaujímavejšie je, že si ho ľudia v podstate ani nevšímajú. Pretože, zdá sa, práve tento rok sa sťažujú na nedostatok hviezd.
Vo svojej veľkorysosti ponúka festival návštevníkom možnosť napísať svoje sťažnosti a vylepiť ich na jeden verejne dostupný múr. Ten, kto na papierik s názvom vráťte nám peniaze! napíše najdrsnejšiu kritiku, dostane na záver cenu. Jeden návštevník sa o ňu zrejme ani nepokúšal, ale napísal: „Tento rok sú Benátky mestom duchov.“
Možno, že sa tak cítil aj anglický novinár, ktorý si v presscentre krátil čas pozeraním záznamu z tlačových konferencií. Videl práve Michela Placida. skúšal sa lepšie prizrieť, mraštil čelo, až sa nakoniec odvážil opýtať: „Prosím vás, kto je ten bielovlasý chlap, čo stále rozpráva?“
