Nestáva sa často, aby inscenáciu naštudovali herci bez režiséra a ďalších členov umeleckého realizačného tímu. V prípade Námestia tak urobili osobnosti nitrianskeho divadla Adela Gáborová a Jozef Dóczy, ktorí si k spolupráci prizvali iba dlhoročného domáceho scénografa Františka Pergera. Na jeho scéne rozohrali príbeh o dvoch osamelých penzistoch - somrákoch. Tí si na staré kolená uvedomujú, ako im život pretiekol medzi prstami. Ostali sami a osamelí, bez rodiny, domova, priateľov a blízkych. Sú to starí čudáci, žijúci spomienkami a v presvedčení, že už prišli o všetko. Situáciu dramaticky zmení ich vlastné stretnutie, poskytujúce obom nový zmysel života, silu na prekonanie samoty, pocitu zbytočnosti, osudového konca... Také je i posolstvo hry divákovi, hovoriace o tom, že keď stretne človek blízkeho človeka, zďaleka nemusí byť všetkým dňom koniec.