Jeho Bestiarium som videla naživo najprv začiatkom júna v Berlíne a teraz som neodolala a znovu som si ho bola pozrieť vo viedenskej Albertine.
Ford má podobnú (možno trochu chorobnú) schopnosť, ako stredovekí Hieronymus Bosch a Pieter Brueghel. Vie nemilosrdne chytiť za pačesy navonok krásnu skutočnosť a oskalpovať ju pekne dokrvava. Vôbec nepreháňam. Jeho veľkoformátový, na prvý pohľad krásny zvierací svet, pripomína maľované prírodné idylky spred storočia. Ale potom sa zahľadíte a hneď je plný desivých analógií. Detaily obrazov vťahujú do stále desivejších surrealistických fantázií, ktoré všal rozhodne nie sú mimo skutočnosti. Lebo sú satirickou skutočnosťou.
Navonok veľkolepá francúzska záhrada plná zvierat je namaľovaná takmer s vedeckou presnosťou a je plná pulzujúceho života. Upokojuje a znepokojuje zároveň, pretože je evidentnou paralelou medzi zverskosťou v prírode a zverskosťou v nás. Je to možno diskutabilná estetika a aj preto zostáva Walton Ford (ročník 1960) v umeleckom svete outsiderom.
Autor: Ada Jung
