SME
Piatok, 2. december, 2022 | Meniny má Bibiána

Ruských policajtov sa už nebojím

Film Koncert nakrútil RADU MIHAILEANU, Rumun, ktorý emigroval do Francúzska. Tam prvýkrát zažil slobodu a tam dodnes verí, že keď už si niečo vieme vysnívať, tak si to vieme aj splniť.

Radu Mihaileanu (52), režisér. Narodil sa v Bukurešti, tridsať rokov žije a tvorí v Paríži. Debutoval filmom Trahir (Zradiť), po ňom nakrútil Vlak života a film Choď, žia niekým sa staň. Tento týždeň do našich kín vstupuje so živou a emocionálnou komédiRadu Mihaileanu (52), režisér. Narodil sa v Bukurešti, tridsať rokov žije a tvorí v Paríži. Debutoval filmom Trahir (Zradiť), po ňom nakrútil Vlak života a film Choď, žia niekým sa staň. Tento týždeň do našich kín vstupuje so živou a emocionálnou komédi (Zdroj: OUTNOW)

Bývalý slávny dirigent, potom disident a dnes už iba upratovač v moskovskom divadle Boľšoj sa rozhodne, že oklame svojho zamestnávateľa. Náhodou sa dostane k pozývaciemu listu od riaditeľa slávneho parížskeho divadla Chatelet a zatají ho. Pozbiera svojich bývalých kolegov a skúsi sa v Paríži ohlásiť ako súčasný dirigent ruského orchestra. A pokúsi sa odohrať celý Čajkovského koncert.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Film Koncert je už v našich kinách. Nakrútil ho RADU MIHAILEANU, Rumun, ktorý pred tridsiatimi rokmi emigroval do Francúzska. Tam prvýkrát zažil slobodu a tam dodnes verí, že keď už si niečo vieme vysnívať, tak si to vieme aj splniť. Stretli sme sa s ním v Paríži a pozorovali neuveriteľnú energiu, ktorá vyplýva z jeho túžby po živote.

SkryťVypnúť reklamu

Čo myslíte, bolo zákonité, že raz emigrujte?

„Bol som nespútané, slobodné dieťa a neznášal som, keď mi niekto hovoril, čo mám robiť, hovoriť a čo si mám myslieť. Behať po uliciach s takým postojom bolo nebezpečné a na vojenskej službe som bol len krok od toho, aby ma zavreli. Nedokázal som mlčať a okrem toho, viedol som divadelný krúžok, a nacvičoval s ním zakázané hry. Aj s kamarátmi som sa hádal, ak sa ich názory ukázali umiernenejšie ako moje. Ja som chcel revolúciu - a otec mi vravel: ty skončíš zle, utekaj odtiaľto!“

A vy ste len tak odišli?

„Nikdy nie je ľahké opustiť kamarátov, rodinu, kultúru, jazyk, ale v istej chvíli už človek nemôže viac. O čosi neskôr sa mi v tom podarilo vidieť niečo úžasné. Je to ako v nefungujúcom vzťahu, keď trpíte, bojíte sa, že znovu niečo pokazíte a toho druhého stratíte. Ale keď už je veľmi zle, pochopíte, že najlepšie urobíte, keď to zastavíte. V srdci si ponecháte všetko pekné a vykročíte k niečomu, čo môže byť krajšie a čo vás naplní viac. Vedel som, že už nikdy neuvidím rodičov, nikdy neuvidím kamarátov a neprehovorím po rumunsky. Ale vedel som tiež, že sa dostanem k slobode a budem šťastný.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste videli svoje možnosti v Paríži?

„Mne stačilo jedno: sloboda, sloboda, sloboda. Mal som šialenú energiu, ako tí, čo vychádzajú z väzenia a zrazu sú besní za poznaním. Stal sa zo mňa životný bulimik, vravel som si, že som príliš dlho poznal neslobodu, aby som teraz prepásol slobodu. Mohol som byť mŕtvy a zrazu som mal šancu byť živý.“

Chránili vás nánosy zo života v Rumunsku pred tempom kapitalizmu, alebo vám boli skôr prekážkou, keď sa bolo treba adaptovať?

„Ja som zúfalo pozitívny človek. Rumunská diktatúra sa ukázala byť dobrou školou. Nemali sme veľa možností, tak sme sa utiekali k duchovnu, poézia bola bežná vec. Veľa sme sa rozprávali a aj smiali. Pochopil som hodnoty a viem, čomu sa treba vyhnúť a za čo treba do konca života bojovať. Len tá moja šialená energia spôsobila, že mám pocit, akoby všetci okolo mňa spali, alebo mali nekonečnú siestu. Neznášam banalitu a priemernosť, som romantik a ráno vstávam veľmi skoro. Dodnes to moje okolie šokuje.“

SkryťVypnúť reklamu

Váš film je plný realistických detailov, ale v druhej polovici ten realizmus prechádza do idealizmu, takmer sa mení na bájku. To ešte súvisí s vaším oslobodením?

„Áno, taký som aj v živote. Neznášam, keď mi niekto povie, že sa čosi nedá. Všetko, čo si človek vysníva, musí vyskúšať. Keď sa do nejakej ženy zaľúbim, spravím všetko, aby sa aj ona do mňa zaľúbila. A keď chcem nakrútiť nejaký film, spravím ho presne taký, ako som si ho predstavil, a nebudem počúvať, keď mi niekto bude vravieť, že tohto je tam veľa, a tohto zas málo. Som hurikán.“

O človeku-hurikáne má pesničku aj Neil Young. Spieva v nej, ako ten človek od seba iných ľudí odháňa, aj tých, čo ho milujú. Ženie ich tam, kde sú emócie stabilnejšie.

„Samozrejme, vidím, že tým niektorých ľudí otravujem, aj sám sa niekedy pýtam, či to nepreháňam, ale ja svoju energiu milujem. Celý vesmír je dialógom energií. Jin, jang, dokonalosť, nedokonalosť. Aj v tom je demokracia. Ja zbožňujem stretnutia s ľuďmi s podobnou energiou, niekto sa lepšie cíti v nejakom pokojnejšom prostredí. No, veď ako chce... Ja len nechcem, aby som sa ku koncu života spamätal a vydesil otázkou: Čo som robil? Ach, zabudol som žiť!“

SkryťVypnúť reklamu

Čo keby ste dostali ešte nejakú príležitosť v nejakom druhom živote?

„To je možné. Ale zatiaľ naň nemám zmluvu, takže som si nie istý. Kým ju nepodpíšem, neuverím.“

Hovorí sa, že umelci sa medzi sebou dorozumejú, hoci hovoria inými jazykmi. Ale ako to vyzeralo, keď sa pri vašom filme stretli francúzski a ruskí herci?

„Tak to teda trochu elektrizovalo. Pristupovali k sebe s nedôverou a báli sa, či ich tí druhí docenia. Rusi sa obávali, že Francúzi budú príliš namyslení. Francúzi sa báli, že Rusi sa budú oháňať veľkou ruskou tradíciou. A Rumuni medzi nimi si vraveli: Rusi nám vždy stúpali po hlave a Francúzi, tí ich vždy obdivovali - obaja si budú myslieť, že my sa im nevyrovnáme. Ja som sa na to pozeral a dobre som sa zabával. Nakoniec videli, že všetci sú dobrí.“

SkryťVypnúť reklamu

Nakrúcali ste v Moskve. Ako ste sa cítili, keď ste prichádzali do krajiny, ktorá vás kedysi strašila?

„Prvýkrát som prišiel do Moskvy ešte počas perestrojky, na festival. Ubytovali ma v hoteli Ukrajina, vyzeralo to tam ako z filmu Brazil, všade plno chodieb s maličkými izbami. Bol som tam stratený. Kedysi tam bývali zjazdy komunistických strán, prichádzali naň európski komunisti, čo si mysleli, že v Rusku to funguje ako v demokratických krajinách a tak bez zábran rozprávali o omyloch strán a chybách v ich vedení. Rusi ich za to likvidovali, a mnohých zabili práve v tomto hoteli. Keď som si ľahol do tej malej postele a zapol CNN - zvláštne, už sa dalo naladiť - počul som všetky tie hlasy bývalých kongresmanov. Rozprávali a rozprávali.“

Druhá návšteva už bola lepšia?

SkryťVypnúť reklamu

„Nakrúcali sme na Červenom námestí a mal som z toho obrovskú radosť. Tam bolo centrum zla, z Kremľa sa diktatúra šírila do polovice Európy. A teraz sme tam mohli nakrútiť komédiu o Rusoch, čo odchádzajú do Paríža. Nerád sa mstím, ale toto bola krásna pomsta, príležitosť vyliečiť si traumu. Ja, drobný Rumun, som prišiel na vaše Červené námestie a celé som si ho uzurpoval!“

Cítili ste jeho energiu?

„No veď polícia nás hneď vystopovala, keď sme si len prišli pozerať miesta nakrúcania a behali sme po okolitých strechách. Nepríjemne sa nás vypytovala a tušili sme, že to nemusí dopadnúť dobre. Francúzska časť štábu bola pokojnejšia, vravela, no veď sa skús vyhrážať, môžeme na vás kašľať, my tu máme ambasádu, tá nás ochráni. Aj ja už mám francúzsky pas a nemám z ruských policajtov strach. Ale predsa...“

SkryťVypnúť reklamu


Môžu Francúzi niekedy pochopiť, čo ste za totality prežili? A je to vôbec pre vás dôležité, aby to pochopili?

„To nie je len problém Francúzov. Nepochopí to nikto, kto diktatúru nezažil, pretože má len limitované možnosti. Možno, že si navzájom úplne nerozumejú ani ľudia s bývalých diktátorských krajín. Pretože v diktatúre sú spoločné len dve veci: chorý mozog diktátora a zbabelý, priemerný ľud. Okolo toho je milión nuáns.“

Takže aké boli reakcie, keď ste vo Francúzsku nakrútili svoj prvý film Trahir (Zradiť)?

„Bola to pre mňa čierna mora. Kritizovali ma za to, že som ho nakrútil vo francúzštine. Že vraj keď je o Rumunoch v Rumunsku, má byť po rumunsky. Ale ja som hovoril o svojej traume už ako Rumun v Paríži, a tak som o nej chcel hovoriť vo všetkej svojej nedokonalosti. Nepochopili to. Čo to je za pravidlo? Prečo by mal byť film o Rumunoch v rumunčine? Kto to vymyslel? A čo kto o mne vie? Nedávno som sa rozprával s kamarátom, ktorého už poznám tridsať rokov. Priznal sa mi, že žasol, keď som chodil po ulici a dvadsaťpäťkrát za deň som sa otočil, či ma niekto nesleduje. Vraví, že doteraz asi nepochopil, čo všetko som vtedy prežíval.“

SkryťVypnúť reklamu

A myslíte si, že my, čo sme z Východu, sme spravili dosť, aby sme už podobné veci nemuseli prežívať?

„Neviem, či to vôbec bude niekedy možné? Je azda definitívny koniec Sovietskeho zväzu? Je koniec Nemecka, Chile, Juhoslávie? Jediný vzor vidím v Nelsonovi Mandelovi, pretože on pristúpil k apartheidu ako k chorobe, ktorú treba celú preskúmať. Od pádu Ceausesca snívam o tom, že spravíme riadnu analýzu, prečo sme sa diktatúry vlastne zúčastnili, prečo zvíťazila a prečo sme boli zbabelí. Zatiaľ sme to neurobili.“

Viete, že my len s obdivom a závisťou sledujeme, ako veľa sa o tom hovorí aspoň v rumunskej kinematografii?

„Nebojte sa, prejde to aj k vám. Musí to už vo vás rásť a vrieť, a raz to nevyhnutne vyjde von.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zimná ríša divov Maďarska
  2. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  4. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  7. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  3. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  4. Zimná ríša divov Maďarska
  5. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  8. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 945
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 5 541
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 412
  4. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 3 683
  5. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 051
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 1 706
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 379
  8. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 122
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  2. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  3. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  5. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  6. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  8. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 239 698
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 914
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 192
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 911
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 199
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 367
  7. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 2 317
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 167
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťZatvoriť reklamu