SME

Ruských policajtov sa už nebojím

Film Koncert nakrútil RADU MIHAILEANU, Rumun, ktorý emigroval do Francúzska. Tam prvýkrát zažil slobodu a tam dodnes verí, že keď už si niečo vieme vysnívať, tak si to vieme aj splniť.

Radu Mihaileanu (52), režisér. Narodil sa v Bukurešti, tridsať rokov žije a tvorí v Paríži. Debutoval filmom Trahir (Zradiť), po ňom nakrútil Vlak života a film Choď, žia niekým sa staň. Tento týždeň do našich kín vstupuje so živou a emocionálnou komédiRadu Mihaileanu (52), režisér. Narodil sa v Bukurešti, tridsať rokov žije a tvorí v Paríži. Debutoval filmom Trahir (Zradiť), po ňom nakrútil Vlak života a film Choď, žia niekým sa staň. Tento týždeň do našich kín vstupuje so živou a emocionálnou komédi (Zdroj: OUTNOW)

Bývalý slávny dirigent, potom disident a dnes už iba upratovač v moskovskom divadle Boľšoj sa rozhodne, že oklame svojho zamestnávateľa. Náhodou sa dostane k pozývaciemu listu od riaditeľa slávneho parížskeho divadla Chatelet a zatají ho. Pozbiera svojich bývalých kolegov a skúsi sa v Paríži ohlásiť ako súčasný dirigent ruského orchestra. A pokúsi sa odohrať celý Čajkovského koncert.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Film Koncert je už v našich kinách. Nakrútil ho RADU MIHAILEANU, Rumun, ktorý pred tridsiatimi rokmi emigroval do Francúzska. Tam prvýkrát zažil slobodu a tam dodnes verí, že keď už si niečo vieme vysnívať, tak si to vieme aj splniť. Stretli sme sa s ním v Paríži a pozorovali neuveriteľnú energiu, ktorá vyplýva z jeho túžby po živote.

SkryťVypnúť reklamu

Čo myslíte, bolo zákonité, že raz emigrujte?

„Bol som nespútané, slobodné dieťa a neznášal som, keď mi niekto hovoril, čo mám robiť, hovoriť a čo si mám myslieť. Behať po uliciach s takým postojom bolo nebezpečné a na vojenskej službe som bol len krok od toho, aby ma zavreli. Nedokázal som mlčať a okrem toho, viedol som divadelný krúžok, a nacvičoval s ním zakázané hry. Aj s kamarátmi som sa hádal, ak sa ich názory ukázali umiernenejšie ako moje. Ja som chcel revolúciu - a otec mi vravel: ty skončíš zle, utekaj odtiaľto!“

A vy ste len tak odišli?

„Nikdy nie je ľahké opustiť kamarátov, rodinu, kultúru, jazyk, ale v istej chvíli už človek nemôže viac. O čosi neskôr sa mi v tom podarilo vidieť niečo úžasné. Je to ako v nefungujúcom vzťahu, keď trpíte, bojíte sa, že znovu niečo pokazíte a toho druhého stratíte. Ale keď už je veľmi zle, pochopíte, že najlepšie urobíte, keď to zastavíte. V srdci si ponecháte všetko pekné a vykročíte k niečomu, čo môže byť krajšie a čo vás naplní viac. Vedel som, že už nikdy neuvidím rodičov, nikdy neuvidím kamarátov a neprehovorím po rumunsky. Ale vedel som tiež, že sa dostanem k slobode a budem šťastný.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste videli svoje možnosti v Paríži?

„Mne stačilo jedno: sloboda, sloboda, sloboda. Mal som šialenú energiu, ako tí, čo vychádzajú z väzenia a zrazu sú besní za poznaním. Stal sa zo mňa životný bulimik, vravel som si, že som príliš dlho poznal neslobodu, aby som teraz prepásol slobodu. Mohol som byť mŕtvy a zrazu som mal šancu byť živý.“

Chránili vás nánosy zo života v Rumunsku pred tempom kapitalizmu, alebo vám boli skôr prekážkou, keď sa bolo treba adaptovať?

„Ja som zúfalo pozitívny človek. Rumunská diktatúra sa ukázala byť dobrou školou. Nemali sme veľa možností, tak sme sa utiekali k duchovnu, poézia bola bežná vec. Veľa sme sa rozprávali a aj smiali. Pochopil som hodnoty a viem, čomu sa treba vyhnúť a za čo treba do konca života bojovať. Len tá moja šialená energia spôsobila, že mám pocit, akoby všetci okolo mňa spali, alebo mali nekonečnú siestu. Neznášam banalitu a priemernosť, som romantik a ráno vstávam veľmi skoro. Dodnes to moje okolie šokuje.“

SkryťVypnúť reklamu

Váš film je plný realistických detailov, ale v druhej polovici ten realizmus prechádza do idealizmu, takmer sa mení na bájku. To ešte súvisí s vaším oslobodením?

„Áno, taký som aj v živote. Neznášam, keď mi niekto povie, že sa čosi nedá. Všetko, čo si človek vysníva, musí vyskúšať. Keď sa do nejakej ženy zaľúbim, spravím všetko, aby sa aj ona do mňa zaľúbila. A keď chcem nakrútiť nejaký film, spravím ho presne taký, ako som si ho predstavil, a nebudem počúvať, keď mi niekto bude vravieť, že tohto je tam veľa, a tohto zas málo. Som hurikán.“

O človeku-hurikáne má pesničku aj Neil Young. Spieva v nej, ako ten človek od seba iných ľudí odháňa, aj tých, čo ho milujú. Ženie ich tam, kde sú emócie stabilnejšie.

„Samozrejme, vidím, že tým niektorých ľudí otravujem, aj sám sa niekedy pýtam, či to nepreháňam, ale ja svoju energiu milujem. Celý vesmír je dialógom energií. Jin, jang, dokonalosť, nedokonalosť. Aj v tom je demokracia. Ja zbožňujem stretnutia s ľuďmi s podobnou energiou, niekto sa lepšie cíti v nejakom pokojnejšom prostredí. No, veď ako chce... Ja len nechcem, aby som sa ku koncu života spamätal a vydesil otázkou: Čo som robil? Ach, zabudol som žiť!“

SkryťVypnúť reklamu

Čo keby ste dostali ešte nejakú príležitosť v nejakom druhom živote?

„To je možné. Ale zatiaľ naň nemám zmluvu, takže som si nie istý. Kým ju nepodpíšem, neuverím.“

Hovorí sa, že umelci sa medzi sebou dorozumejú, hoci hovoria inými jazykmi. Ale ako to vyzeralo, keď sa pri vašom filme stretli francúzski a ruskí herci?

„Tak to teda trochu elektrizovalo. Pristupovali k sebe s nedôverou a báli sa, či ich tí druhí docenia. Rusi sa obávali, že Francúzi budú príliš namyslení. Francúzi sa báli, že Rusi sa budú oháňať veľkou ruskou tradíciou. A Rumuni medzi nimi si vraveli: Rusi nám vždy stúpali po hlave a Francúzi, tí ich vždy obdivovali - obaja si budú myslieť, že my sa im nevyrovnáme. Ja som sa na to pozeral a dobre som sa zabával. Nakoniec videli, že všetci sú dobrí.“

SkryťVypnúť reklamu

Nakrúcali ste v Moskve. Ako ste sa cítili, keď ste prichádzali do krajiny, ktorá vás kedysi strašila?

„Prvýkrát som prišiel do Moskvy ešte počas perestrojky, na festival. Ubytovali ma v hoteli Ukrajina, vyzeralo to tam ako z filmu Brazil, všade plno chodieb s maličkými izbami. Bol som tam stratený. Kedysi tam bývali zjazdy komunistických strán, prichádzali naň európski komunisti, čo si mysleli, že v Rusku to funguje ako v demokratických krajinách a tak bez zábran rozprávali o omyloch strán a chybách v ich vedení. Rusi ich za to likvidovali, a mnohých zabili práve v tomto hoteli. Keď som si ľahol do tej malej postele a zapol CNN - zvláštne, už sa dalo naladiť - počul som všetky tie hlasy bývalých kongresmanov. Rozprávali a rozprávali.“

Druhá návšteva už bola lepšia?

SkryťVypnúť reklamu

„Nakrúcali sme na Červenom námestí a mal som z toho obrovskú radosť. Tam bolo centrum zla, z Kremľa sa diktatúra šírila do polovice Európy. A teraz sme tam mohli nakrútiť komédiu o Rusoch, čo odchádzajú do Paríža. Nerád sa mstím, ale toto bola krásna pomsta, príležitosť vyliečiť si traumu. Ja, drobný Rumun, som prišiel na vaše Červené námestie a celé som si ho uzurpoval!“

Cítili ste jeho energiu?

„No veď polícia nás hneď vystopovala, keď sme si len prišli pozerať miesta nakrúcania a behali sme po okolitých strechách. Nepríjemne sa nás vypytovala a tušili sme, že to nemusí dopadnúť dobre. Francúzska časť štábu bola pokojnejšia, vravela, no veď sa skús vyhrážať, môžeme na vás kašľať, my tu máme ambasádu, tá nás ochráni. Aj ja už mám francúzsky pas a nemám z ruských policajtov strach. Ale predsa...“

SkryťVypnúť reklamu


Môžu Francúzi niekedy pochopiť, čo ste za totality prežili? A je to vôbec pre vás dôležité, aby to pochopili?

„To nie je len problém Francúzov. Nepochopí to nikto, kto diktatúru nezažil, pretože má len limitované možnosti. Možno, že si navzájom úplne nerozumejú ani ľudia s bývalých diktátorských krajín. Pretože v diktatúre sú spoločné len dve veci: chorý mozog diktátora a zbabelý, priemerný ľud. Okolo toho je milión nuáns.“

Takže aké boli reakcie, keď ste vo Francúzsku nakrútili svoj prvý film Trahir (Zradiť)?

„Bola to pre mňa čierna mora. Kritizovali ma za to, že som ho nakrútil vo francúzštine. Že vraj keď je o Rumunoch v Rumunsku, má byť po rumunsky. Ale ja som hovoril o svojej traume už ako Rumun v Paríži, a tak som o nej chcel hovoriť vo všetkej svojej nedokonalosti. Nepochopili to. Čo to je za pravidlo? Prečo by mal byť film o Rumunoch v rumunčine? Kto to vymyslel? A čo kto o mne vie? Nedávno som sa rozprával s kamarátom, ktorého už poznám tridsať rokov. Priznal sa mi, že žasol, keď som chodil po ulici a dvadsaťpäťkrát za deň som sa otočil, či ma niekto nesleduje. Vraví, že doteraz asi nepochopil, čo všetko som vtedy prežíval.“

SkryťVypnúť reklamu

A myslíte si, že my, čo sme z Východu, sme spravili dosť, aby sme už podobné veci nemuseli prežívať?

„Neviem, či to vôbec bude niekedy možné? Je azda definitívny koniec Sovietskeho zväzu? Je koniec Nemecka, Chile, Juhoslávie? Jediný vzor vidím v Nelsonovi Mandelovi, pretože on pristúpil k apartheidu ako k chorobe, ktorú treba celú preskúmať. Od pádu Ceausesca snívam o tom, že spravíme riadnu analýzu, prečo sme sa diktatúry vlastne zúčastnili, prečo zvíťazila a prečo sme boli zbabelí. Zatiaľ sme to neurobili.“

Viete, že my len s obdivom a závisťou sledujeme, ako veľa sa o tom hovorí aspoň v rumunskej kinematografii?

„Nebojte sa, prejde to aj k vám. Musí to už vo vás rásť a vrieť, a raz to nevyhnutne vyjde von.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 106
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 15 370
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 990
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 585
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 484
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 989
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 401
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 663
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 665
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 468
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 389
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 381
  6. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 369
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 359
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 717
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu