ZORA JAUROVÁ pochádza z Bratislavy a je šéfkou projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Na tamojšom mestskom zastupiteľstve sa nedávno riešilo, či súčasťou projektu môže byť aj kapela s názvom P**a z hoven. Jaurová si za touto akciou stojí a tvrdí, že úlohou politikov je vytvárať kultúre podmienky, nie kontrolovať jej obsah.
Prečo sa vlastne košickí poslanci začali baviť o akcii, ktorá bola pred tromi mesiacmi?
„Na celej kauze je absurdné, že vôbec nie je o umení. Je o politike a v podstate o veľmi malichernej politike. Blížia sa komunálne voľby. Debata o českej kapele P**a z hoven na zastupiteľstve vznikla po prezentácii polročnej činnosti neziskovej organizácie Košice 2013. Neboli nijaké otázky ani pripomienky, až kým jeden z poslancov účelovo nevytiahol úplne zanedbateľnú záležitosť. Ale na druhej strane to môže mať aj pozitívny efekt.“
V čom?
„Že sa začne verejná debata o zaujímavých témach.“
Napríklad o Bratislavčanke v Košiciach?
„Okrem občasných prízemných útokov toto nevnímam ako nejaký zásadný problém. Dokonca ani tí poslanci, ktorí by ma možno radi odvolali, nemajú problém s tým, že som z Bratislavy. Problém je hlbšie. Nemám v Košiciach osobné prehistórie, rodinné či kamarátske vzťahy, a tak som ťažšie ovplyvniteľná zákulisnou politikou. Rôzne záujmové skupiny a zoskupenia sa náhle cítia mimo hry.“
Pochádzate z Bratislavy, ktorá sa tiež uchádzala o titul mesto kultúry. Prečo ste sa vlastne rozhodli spolupracovať s Košicami?
„V Bratislave ma nikto neoslovil. Ale už v čase, keď som zastupovala Slovensko vo Výbore pre kultúrne záležitosti v Rade EÚ a prerokúval sa nový návrh programu Európskych miest kultúry, vždy mi napadlo, že Košice by boli dobrý kandidát – mesto s dostatočnou infraštruktúrou a zároveň mesto, pre ktoré môže tento titul znamenať zásadný posun. V Bruseli som sa zoznámila s budúcim šéfom projektového tímu v Košiciach Marekom Kolarčíkom. Neskôr ma oslovil s ponukou pracovať pre nich v pozícii konzultantky.“
Pre nich znamená pre koho?
„Pre magistrát mesta Košice. Pôvodne som si myslela, že len niekoľkokrát spripomienkujem projekt, ale keď som dostala prvé koncepty, uvedomila som si, že sa rodí niečo, čo nemá na Slovensku obdobu. A zároveň som mala pocit, že sa tu možno rodí prípadová štúdia, ktorá by mohla poslúžiť aj ako príklad pre národné kultúrne politiky.“
V čom ten košický projekt nemal obdobu?
„Prvýkrát som videla, že verejné autority na Slovensku sú ochotné pre progresívnu a moderne chápanú kultúru spraviť niečo zásadné. Napríklad, že nedajú obrovský postindustriálny areál Kasární v centre mesta developerovi, ale na kultúrne účely. Nie že by inde také nápady neboli, ale tu mali prvýkrát inštitucionálnu podporu. Výsledkom bol mimoriadne dobrý projekt, ktorý vysoko ocenila aj Európska komisia.“
Ako to funguje s dramaturgiou? Mnohí miestni sa sťažujú, že akcie v Kasárňach sú len pre mladú generáciu.
„Kultúrne centrum Kasárne/ Kulturpark sú len jedným z našich podprojektov. Cieľom projektu nie je organizovať kultúrne akcie a zabávať Košičanov, ale vytvárať podmienky na to, aby to mohli robiť tí, ktorí to vedia robiť dobre. Primárne projekt dopĺňa existujúcu kultúrnu infraštruktúru. Tunajšia vysoká škola generuje množstvo umelcov, ktorí často odchádzajú do Bratislavy alebo inde. V Košiciach sa nemajú kde realizovať. Chápanie, že Košice 2013 sú agentúra na organizáciu podujatí, je jednoducho pomýlené.“
Ale na niekoľkých konkrétnych akciách sa podieľate. Podľa čoho si ich vyberáte?
„Naša súčasná práca je zameraná na rozvojové činnosti a pilotné projekty, podujatia sú len jej sprievodným efektom. Na základe podrobnej analýzy vypracovanej ešte pred písaním projektu vysvitlo, že v Košiciach existuje tradičná kultúra a kamenné kultúrne inštitúcie, ale chýba tu napríklad pouličné umenie alebo kultúra v rozvoji komunít. Preto sme iniciovali festival, ktorý je na túto oblasť zameraný. Ale to neznamená, že ignorujeme napríklad filharmóniu, divadlá a iné inštitúcie. Naopak, s každou z nich máme na rok 2013 dohodnuté veľké projekty. Na to, aby bol projekt udržateľný, musí sa investovať predovšetkým do rozvoja a vytvárania priaznivých podmienok. Samozrejme, mohli sme si to zjednodušiť – objednať si na rok 2013 niekoľko veľkých akcií od nejakej agentúry a robiť okolo veľký marketing. No po ich skončení by tu nič nezostalo.“
Je rok 2010, aké sú zmeny oproti pôvodnému projektu?
„Mesto Košice si určilo veľmi ambiciózne ciele s dlhodobými efektmi. Takýto projekt je dnes, čiastočne i pre vlaňajšiu finančnú krízu, veľmi ťažké urobiť. Ale nedá sa zrealizovať bez politickej podpory a predstavitelia mesta ju musia jasne deklarovať. A to sa týka aj finančného zabezpečenia.“
Mnohí vám vyčítajú, že z veľkých peňazí je malý efekt.
„Chcela by som vedieť, kde tie veľké peniaze sú (smiech). My zabezpečujeme fungovanie dlhodobého rozvojového projektu. Jeho výsledky sa majú prejaviť v roku 2013 a po ňom. Málokto vidí, koľko rôznorodých činností zabezpečujeme aj napriek zásadným škrtom v operačnom rozpočte. Všetci si myslia, že s titulom hlavného mesta prichádzajú veľké peniaze z Európskej únie. Ale samotná dotácia spojená s titulom je len 1,5 milióna eur, ktorú dostaneme najskôr koncom roka 2012, a aj to len v prípade, ak dovtedy splníme všetko, čo sme v projekte sľúbili. Táto suma tvorí približne 1,5 percenta z celkového rozpočtu.“
Čo tvorí najväčšiu časť rozpočtu?
„Investičné projekty. Ide takmer o 70 miliónov eur. V našich podmienkach sa tieto peniaze dajú získať iba zo štrukturálnych fondov, no ich naprogramovanie na Slovensku nebolo na takýto projekt nastavené. Dva roky sme rokovali s bývalou aj súčasnou vládou, kým sa to odkleplo. Už je minútu pred dvanástou, ale ak všetko pôjde podľa plánu, investičné projekty mesto Košice stihne zrealizovať. Projekt je prísne sledovaný Európskou komisiou, ktorá kontroluje, či robíme to, čo sme sľúbili. V decembri nás v Bruseli čaká monitorovacie stretnutie, ktorého závery majú charakter legislatívneho dokumentu EÚ a prerokúvajú sa v Rade EÚ aj v Európskom parlamente.“
V Košiciach trávite len polovicu týždňa. Nebolo by lepšie presťahovať sa tam?
„Asi áno, ale mám niekoľko osobných dôvodov, pre ktoré ostávam bývať v Bratislave. Okrem toho je takmer pravidlom, že takéto projekty mali umeleckých riaditeľov vždy odinakiaľ. Dáva to potrebný nadhľad. Spraviť z Košíc mesto kultúry dokážu len tí, ktorí na východnom Slovensku žijú a tvoria. Ja im v tom môžem iba pomôcť.“
