SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Jaurová: Náš cieľ nie je zabávať Košice

S riaditeľkou projektu Košice 2013 o kauze P**a z hoven, komunálnej politike, európskych peniazoch aj o Bratislave.

Zora Jaurová (1973) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Absolvovala niekoľko dlhodobých stáží v zahraničí, bola v porote súťaží Dráma a Poviedka. Od roku 2004 bola riaditeľka národnej kancelárie európskeho grantového programu KultúZora Jaurová (1973) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Absolvovala niekoľko dlhodobých stáží v zahraničí, bola v porote súťaží Dráma a Poviedka. Od roku 2004 bola riaditeľka národnej kancelárie európskeho grantového programu Kultú (Zdroj: SME – MIRKA CIBULKOVÁ)

ZORA JAUROVÁ pochádza z Bratislavy a je šéfkou projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Na tamojšom mestskom zastupiteľstve sa nedávno riešilo, či súčasťou projektu môže byť aj kapela s názvom P**a z hoven. Jaurová si za touto akciou stojí a tvrdí, že úlohou politikov je vytvárať kultúre podmienky, nie kontrolovať jej obsah.

Prečo sa vlastne košickí poslanci začali baviť o akcii, ktorá bola pred tromi mesiacmi?

„Na celej kauze je absurdné, že vôbec nie je o umení. Je o politike a v podstate o veľmi malichernej politike. Blížia sa komunálne voľby. Debata o českej kapele P**a z hoven na zastupiteľstve vznikla po prezentácii polročnej činnosti neziskovej organizácie Košice 2013. Neboli nijaké otázky ani pripomienky, až kým jeden z poslancov účelovo nevytiahol úplne zanedbateľnú záležitosť. Ale na druhej strane to môže mať aj pozitívny efekt.“

Skryť Vypnúť reklamu

V čom?

„Že sa začne verejná debata o zaujímavých témach.“

Napríklad o Bratislavčanke v Košiciach?

„Okrem občasných prízemných útokov toto nevnímam ako nejaký zásadný problém. Dokonca ani tí poslanci, ktorí by ma možno radi odvolali, nemajú problém s tým, že som z Bratislavy. Problém je hlbšie. Nemám v Košiciach osobné prehistórie, rodinné či kamarátske vzťahy, a tak som ťažšie ovplyvniteľná zákulisnou politikou. Rôzne záujmové skupiny a zoskupenia sa náhle cítia mimo hry.“

Pochádzate z Bratislavy, ktorá sa tiež uchádzala o titul mesto kultúry. Prečo ste sa vlastne rozhodli spolupracovať s Košicami?

„V Bratislave ma nikto neoslovil. Ale už v čase, keď som zastupovala Slovensko vo Výbore pre kultúrne záležitosti v Rade EÚ a prerokúval sa nový návrh programu Európskych miest kultúry, vždy mi napadlo, že Košice by boli dobrý kandidát – mesto s dostatočnou infraštruktúrou a zároveň mesto, pre ktoré môže tento titul znamenať zásadný posun. V Bruseli som sa zoznámila s budúcim šéfom projektového tímu v Košiciach Marekom Kolarčíkom. Neskôr ma oslovil s ponukou pracovať pre nich v pozícii konzultantky.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pre nich znamená pre koho?

„Pre magistrát mesta Košice. Pôvodne som si myslela, že len niekoľkokrát spripomienkujem projekt, ale keď som dostala prvé koncepty, uvedomila som si, že sa rodí niečo, čo nemá na Slovensku obdobu. A zároveň som mala pocit, že sa tu možno rodí prípadová štúdia, ktorá by mohla poslúžiť aj ako príklad pre národné kultúrne politiky.“

V čom ten košický projekt nemal obdobu?

„Prvýkrát som videla, že verejné autority na Slovensku sú ochotné pre progresívnu a moderne chápanú kultúru spraviť niečo zásadné. Napríklad, že nedajú obrovský postindustriálny areál Kasární v centre mesta developerovi, ale na kultúrne účely. Nie že by inde také nápady neboli, ale tu mali prvýkrát inštitucionálnu podporu. Výsledkom bol mimoriadne dobrý projekt, ktorý vysoko ocenila aj Európska komisia.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to funguje s dramaturgiou? Mnohí miestni sa sťažujú, že akcie v Kasárňach sú len pre mladú generáciu.

„Kultúrne centrum Kasárne/ Kulturpark sú len jedným z našich podprojektov. Cieľom projektu nie je organizovať kultúrne akcie a zabávať Košičanov, ale vytvárať podmienky na to, aby to mohli robiť tí, ktorí to vedia robiť dobre. Primárne projekt dopĺňa existujúcu kultúrnu infraštruktúru. Tunajšia vysoká škola generuje množstvo umelcov, ktorí často odchádzajú do Bratislavy alebo inde. V Košiciach sa nemajú kde realizovať. Chápanie, že Košice 2013 sú agentúra na organizáciu podujatí, je jednoducho pomýlené.“

Ale na niekoľkých konkrétnych akciách sa podieľate. Podľa čoho si ich vyberáte?

„Naša súčasná práca je zameraná na rozvojové činnosti a pilotné projekty, podujatia sú len jej sprievodným efektom. Na základe podrobnej analýzy vypracovanej ešte pred písaním projektu vysvitlo, že v Košiciach existuje tradičná kultúra a kamenné kultúrne inštitúcie, ale chýba tu napríklad pouličné umenie alebo kultúra v rozvoji komunít. Preto sme iniciovali festival, ktorý je na túto oblasť zameraný. Ale to neznamená, že ignorujeme napríklad filharmóniu, divadlá a iné inštitúcie. Naopak, s každou z nich máme na rok 2013 dohodnuté veľké projekty. Na to, aby bol projekt udržateľný, musí sa investovať predovšetkým do rozvoja a vytvárania priaznivých podmienok. Samozrejme, mohli sme si to zjednodušiť – objednať si na rok 2013 niekoľko veľkých akcií od nejakej agentúry a robiť okolo veľký marketing. No po ich skončení by tu nič nezostalo.“

Skryť Vypnúť reklamu

Je rok 2010, aké sú zmeny oproti pôvodnému projektu?

„Mesto Košice si určilo veľmi ambiciózne ciele s dlhodobými efektmi. Takýto projekt je dnes, čiastočne i pre vlaňajšiu finančnú krízu, veľmi ťažké urobiť. Ale nedá sa zrealizovať bez politickej podpory a predstavitelia mesta ju musia jasne deklarovať. A to sa týka aj finančného zabezpečenia.“

Mnohí vám vyčítajú, že z veľkých peňazí je malý efekt.

„Chcela by som vedieť, kde tie veľké peniaze sú (smiech). My zabezpečujeme fungovanie dlhodobého rozvojového projektu. Jeho výsledky sa majú prejaviť v roku 2013 a po ňom. Málokto vidí, koľko rôznorodých činností zabezpečujeme aj napriek zásadným škrtom v operačnom rozpočte. Všetci si myslia, že s titulom hlavného mesta prichádzajú veľké peniaze z Európskej únie. Ale samotná dotácia spojená s titulom je len 1,5 milióna eur, ktorú dostaneme najskôr koncom roka 2012, a aj to len v prípade, ak dovtedy splníme všetko, čo sme v projekte sľúbili. Táto suma tvorí približne 1,5 percenta z celkového rozpočtu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Čo tvorí najväčšiu časť rozpočtu?

„Investičné projekty. Ide takmer o 70 miliónov eur. V našich podmienkach sa tieto peniaze dajú získať iba zo štrukturálnych fondov, no ich naprogramovanie na Slovensku nebolo na takýto projekt nastavené. Dva roky sme rokovali s bývalou aj súčasnou vládou, kým sa to odkleplo. Už je minútu pred dvanástou, ale ak všetko pôjde podľa plánu, investičné projekty mesto Košice stihne zrealizovať. Projekt je prísne sledovaný Európskou komisiou, ktorá kontroluje, či robíme to, čo sme sľúbili. V decembri nás v Bruseli čaká monitorovacie stretnutie, ktorého závery majú charakter legislatívneho dokumentu EÚ a prerokúvajú sa v Rade EÚ aj v Európskom parlamente.“

V Košiciach trávite len polovicu týždňa. Nebolo by lepšie presťahovať sa tam?

Skryť Vypnúť reklamu

„Asi áno, ale mám niekoľko osobných dôvodov, pre ktoré ostávam bývať v Bratislave. Okrem toho je takmer pravidlom, že takéto projekty mali umeleckých riaditeľov vždy odinakiaľ. Dáva to potrebný nadhľad. Spraviť z Košíc mesto kultúry dokážu len tí, ktorí na východnom Slovensku žijú a tvoria. Ja im v tom môžem iba pomôcť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 829
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 083
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 236
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 616
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 865
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 855
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 001
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 786
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 300
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.