Pavol Hammel. FOTO - M. VRABKO
V roku 1963 založil spevák PAVOL HAMMEL s ďalšími nadšencami kapelu, ktorá časom prerástla svojich tvorcov a členov - Prúdy sa stali legendou. Nejako tak mohol skončiť aj Hammel. Lenže fúzatý gitarista a spevák chcel hrať ďalej, a tak neostal legendou, ale muzikantom, čo sa v krátkych intervaloch pripomína novou tvorbou. Niekedy s novým zložením Prúdov, niekedy (naposledy v roku 1993 na Labutích piesňach) s Mariánom Vargom („Či niečo spolu urobíme? Netvrdím, že nie, ale neviem, ako je na tom teraz Marián pracovne.“). Alebo sa spojil s orchestrom, alebo len tak, vo dvojici brnkal s gitaristom Jurajom Burianom. Jeho posledný album sa volá Starí kamoši (Sony Music/Bonton), kde na staré časy spomína štýlom, ktorý neskrýva snahu byť „in“.
Žiadne šťastné zvončeky
Čo je na Starých kamošoch naozaj nové, je zvuk. Určite v kontexte Hammelovej tvorby, ktorého pesničky sa dočkali elektronickej úpravy zatiaľ iba v podaní Laca Lučeniča a v pocte Prúdom (Tribute to Proudy). Neznamená to, že Hammel sa vrhol za gramofóny a počítače, nie, len dal pesničku do rúk Romanovi Feriancovi, čiže This is Kevinovi a ten sa nevtieravo pohral so zvukom. Okrem Juraja Kupca a Pavla Daněka sa produkcie ujal aj mladý dirigent Anton Popovič, ktorý tiež priniesol svojské aranžmány.
Jednoduché gitarové songy na experimenty priam lákajú. Hammel síce neskončil ako slovenský Tom Jones - veď aj to sa pred vydaním hovorilo - ale jeden duet so speváčkou, ktorá sa ponorila vo veľkom štýle do malých elektroklubov, je tam. Dara Rolins si zaspievala Mávam.
„This is Kevin hádam neurazí mojich ortodoxných fanúšikov, ani jeho,“ hovorí Hammel, ktorý si spoluprácu s Feriancom vyskúšal už pri skladaní hudby k televíznemu filmu. „Dara je perličkou navyše,“ hovorí. „Jeden duet sme urobili už na výberovom štvoralbume. Nechcel som však žiadne Zvonky šťastia: najprv muž, potom žena a spoločný refrén o láske. Darin prínos bol vo fílingovom prejave, ktorý umocnil pesničku.“
Čo Filanovi víri hlavou
„Veď sa môžeme baviť aj o živote,“ presviedčal nás Pavol Hammel pri rozhovore, ako keby jeho album bol o niečom inom. O život na platni Starí kamoši sa pobilo hneď päť textárov, všetko chronicky známe mená. Víťazne vyšiel Kamil Peteraj s ôsmimi textami, Daniel Hevier napísal tri a Boris Filan dve pesničky. Tomáš Janovic a Ján Štrasser sú autormi piesne k projektu Hodina deťom. Všetci sa zhodli na tom, že pánovi v tom správnom veku najviac prislúcha spomínať na mladosť, triezvo sa pozerať na lásku a nedostatky spoločnosti si aspoň zromantizovať.
„Smútok? Nie, skôr už nadhľad,“ hovorí Hammel o albume. „A potom - ja stopercentne nezodpovedám za textárov. To, čo víri Borisovi Filanovi v hlave, ťažko postrehnem, ale on to napíše a texty presne zapadnú na album. Koncepcia platne - teraz niečo vyzradím - sa dostaví až potom.“
Akordy alebo hlas Pavla Hammela počuť často aj mimo jeho diel. Skrýval sa za hymnou tatranského regiónu, keď sa uchádzal o zimnú olympiádu, piesne poskytol Nadácii Výskum rakoviny, projektu Hodina deťom a slohu z pesničky Farebné vzťahy počuť v spoločnej skladbe slovenských interpretov proti rasizmu. Tieto piesne zaradil, dosť netradične, Hammel na svoj nový album. „Najprv sme Nadácii nahrali pesničku bez nároku na honorár a neskôr som si vypýtal súhlas na jej uverejnenie. Bolo mi ľúto, že pesnička Ten svet je v nás by tu chýbala.“
„Je pár fanúšikov, ktorí sú zvedaví na staré Prúdy, ja osobne dávam prednosť životu v súčasnosti. O tom je nové cédečko,“ hovorí.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
