Činohra našej prvej scény poňala štvorhodinovú inscenáciu vizuálne aj interpretačne vo veľkom štýle. Napriek jej náročnosti vyznieva príťažlivo a zrozumiteľne.
Uff! Štyri hodiny Fausta I, II ponúkajú všetko, len nie bežný prevádzkový zážitok, na ktorý divák do rána zabudne. Čakajú ho naživo interpretovaná hudba, náročná scénografia, vzácne vyrovnané herecké výkony, ale aj nádielka textu.
Keby vďaka tejto inscenácii boli len Milanom Richterom doprekladané podstatné časti tohto Goetheho celoživotného diela, stála by námaha Národného divadla za to.
Inšpirácia nemeckým divadlom
Režisér Martin Čičvák ponúkol však oveľa viac - vizuálne, ale aj interpretačne, v štýle inšpirovanom nemeckým divadlom.
Robert Roth je v postave Fausta vzácne civilný. Jeho intelektuálny nadhľad nie je hraný, trochu viac sa trápil len s úvodnou scénou starnúceho Fausta, inak je však jeho výkon v kategórii impozantných.
Alexander Bárta si ako Mefistofeles rovnako vychutnal rolu svojho života. Delenie diabla na mužský a ženský element, ktorý so šarmom prezentovala Zuzana Fialová, sa ukázalo ako zaujímavý i scénicky účelný trik.
Na začiatku je banálna stávka. Boh s Mefistofelom sa takmer kamarátsky dohadujú o trochu pomätenom Faustovi, ktorý odmieta jesť „pozemskú stravu". Mefistofeles si pýta povolenie odviesť ho svojou cestou. Boh uznáva, že pokým je človek živý, poblúdi. Je si však istý, že dobrý človek, hoci aj temnou túžbou hnaný, je vedomý si pravej cesty.
Scénograf umiestnil väčšinu deja do akejsi izbičky vznášajúcej sa medzi nebesami a podsvetím, kde si diabli dohadujú svoje kšefty. Rafinované kostýmy Marije Havranovej štylizujú produkciu do tridsiatych rokov minulého storočia. Túžba po dokonalosti a moci v závere vedú ľudstvo k nacistickému šialenstvu a ku skaze.
Vynikajúce herectvo
Súbor činohry obohatený o niekoľko hostí ponúkol vynikajúce herecké charaktery. Bolo všetko - jemná Margarétka (Táňa Pauhofová), božská Helena (Zdena Studenková), dokonalý Euforion (Ján Koleník), vtipné kamarátky Marta a Líza (Ivana Kuxová a Alexandra Palatinusová) či drsná Čarodejnica (Gabriela Dzuríková).
Kým v prvom diele sa aspoň môžeme chytiť príbehu s Margarétou, sled antických inšpirácií a filozofických úvah nám v druhej časti dáva poriadne zabrať, a to ešte inscenátori ponúkajú len oklieštenú verziu Fausta II.
„Ten, kto toho v živote dosť nenažil a nevytrpel, si s tým nebude vedieť rady," povedal o druhom diele sám autor.
Mimoverbálne impulzy
Tento „nehrateľný" text ponúka Čičvák prinajmenšom pozerateľný a počúvateľný. Záhadná hudba Petra Kofroňa, interpretovaná zmiešaným zborom naživo, či sledovanie pieskových animácií, dáva mimoverbálne impulzy, z ktorých sa mytologické postavy a doslovne prorocké vízie o zrode umelého človeka Homuncula vynárajú akoby zo sna.
Hoci jednotlivosti môžu unikať, vyznenie tejto náročnej inscenácie je zrozumiteľné, pritom nie banálne.
Najnovšia produkcia je krásna, mohla by v repertoári SND chvíľu postáť.
Recenzia/divadlo
Činohra SND Bratislava. Johann Wolfgang Goethe: Faust I, II
Preklad: Milan Richter. Réžia: Martin Čičvák. Dramaturgia: Martin Kubran. Scéna: Tom Ciller. Kostýmy: Marija Havran. Bábky: Ivan Martinka. Hudba: Petr Kofroň
Hrajú: Robert Roth, Alexander Bárta, Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová, Ivana Kuxová, Zdena Studenková, Ján Koleník, Juraj Loj a ďalší.
Premiéra: 18. 9.
