J. G. Ballard na začiatku 80. rokov publikoval knihu, ktorá síce pôsobí čiastočne ako antiutópia, presahuje však do ďalších žánrov. V tom čase v literatúre doznievala tematika studenej vojny, čo v románe čiastočne cítiť.
V mnohých dielach populárnej kultúry sú Spojené štáty krajinou, v ktorej dôjde ku katastrofe obrovských rozmerov. Podobne je to aj v Hello, Ameriko!, kde expedícia ľudí z Európy príde preskúmať pozostatky Ameriky. Púť začínajú v ruinách New Yorku, kde sú ulice doslova pokryté zlatom. Alebo ilúziami. A ilúzie postupne kolabujú.
Na pozadí pesimistických predpovedí Rímskeho klubu o rýchlom vyčerpaní energetických zdrojov Ballard vytvára predstavu vývoja smerujúceho k silnej kríze a následnej hospodárskej recesii. Výsledkom prudkého úpadku bola spätná migrácia: obyvateľstvo USA sa sťahovalo na kontinenty, z ktorých pred storočiami prišli ich predkovia. Zaujímavý je opis zániku vlády. Posledný prezident odišiel do zenbudhistického kláštora a Kongres rozpustil sám seba. Synonymom skrachovanej krajiny sa stala všadeprítomná púšť.
Cesta púšťou je aj cestou do vlastného vnútra. Istým spôsobom putovanie znamená iniciáciu, zvlášť, ak je spojené aj so smrťou, zradou, súkromnými mytológiami.
Výpravu naprieč spustošenou krajinou sprevádzajú aj konflikty medzi jej členmi, pretože každý z nich má vlastnú motiváciu cesty a sebecké ciele. Ballard bol v istom zmysle prieskumníkom správania človeka v mimoriadne vypätých situáciách, o čom svedčia aj ďalšie jeho diela.
Práve opisy nového usporiadania spoločnosti v prostredí, kde takmer úplne zlyhala technologická infraštruktúra, patria medzi najzaujímavejšie časti románu. Prežívajúci obyvatelia Ameriky sa rozdelili do nomádskych kmeňov s názvami ako Profesori, Astronauti, Rozvedení, Byrokrati a ďalší. Po príchode pútnikov do Las Vegas v deji nastáva výrazný posun k akčným scénam a opisom boja o moc.
Osviežujúco pôsobia časti románu napísané formou denníka. Naopak, rušivé je, že vždy, keď sa hlavné postavy dostanú do závažných problémov, objaví sa zrazu niekto, kto ich vyrieši. Pôsobí to trochu detinsky.
V Ballardovom podaní Amerika ostala skôr symbolom zmiznutých ideálov ako reálnou krajinou. Návrat k poriadku je viac ako sporný, zvlášť, keď sa na scéne objavuje okrem množstva kultúrnych ikon aj muž menom Charles Manson, samozvaný, charizmatický a šialený politický vodca s desivým plánom.
James G. Ballard bol nepochybne majster a v doslove to potvrdzuje aj Miroslav Petříček. Obrovskou výhodou tejto knihy navyše je, že po prečítaní a zavretí na čitateľa znovu čaká uhrančivý obal.
James Graham Ballard: Hello, Ameriko!
Plus 2010
Preklad Josef Rauvolf
