Keď autobus č. 203 meškal

Na Slovensku vyšiel doteraz najpresnejší opis úniku a dolapenia najhľadanejšieho nacistického zločinca.

Koniec toho príbehu je dobre známy, najnovšia kniha o únose Adolfa Eichmanna od Neila Bascomba je však napínavá. Americký autor svoj Lov na Eichmanna začína scénou z mája 1960 z Garibaldiho ulice v Buenos Aires, kde čaká komando Mossadu na autobus číslo 203. Agenti sú nervózni, lebo mešká a nevedia sa dočkať, kedy z neho vystúpi cestujúci Adolf Eichmann, alias Ricardo Klement.

V rakúskych Alpách

Najdôležitejšia časť operácie, ktorá sa stane jednou z najslávnejších v histórii izraelskej tajnej služby, už bola opísaná. Svoju verziu o nej podali bývalý šéf Mossadu Isser Harel v knihe Dom na Garibaldiho ulici, aj Peter Malkin, ktorý sa 11. mája 1960 na Eichmanna vrhol ako prvý. V oboch knihách však chýbajú detaily, v prípade Malkina môžu byť opisy jeho rozhovorov s Eichmannom sfabulované.

Bascombova kniha, ktorú preložilo vydavateľstvo MillaniuM už rok po anglickom origináli, pritom nie je len o dolapení hľadaného nacistu. Po krátkom úvode v Buenos Aires sa vracia o pätnásť rokov späť, do rakúskych Álp. Eichmann si tam uvedomuje, že nacisti prehrali a on musí zmiznúť z Európy.

Portrét aj triler

Bascomb pútavo, ale vecne, podopretý rozsiahlou bibliografiou, opisuje jeho útek do Argentíny (za pomoci katolíckych kláštorov), kde vládne prezident so sympatiami pre nacistov, až po únos do Izraela a proces, ktorý znamenal po holokauste prelom. Mnohí z tých, čo prežili, sa báli rozprávať o jeho hrôzach, mysleli si, že im neuveria. Vďaka agentom Mossadu a tým, ktorí im pomohli, sa to zmenilo.

Bascombova kniha sa dá čítať ako triler, aj ako portrét Eichmanna, obersturmbannführera SS, povereného konečným riešením židovskej otázky. Ten nebol od začiatku jasný. Eichmann najskôr navrhoval poslať milióny Židov na Madagaskar, čo neprešlo. Z obáv, aby neklesol v nacistickej hierarchii, sa stotožnil s myšlienkou zbaviť Európu Židov vyvraždením. Rozhodol sa a potom sám rozhodoval. Nebolo to tak, ako sa v Jeruzaleme bránil, že len počúval rozkazy.

„Čím väčší počet Židov sa mu podarí dopraviť do vyhladzovacích táborov, tým viac si šplhne v očiach svojich nadriadených," tak podľa Bascomba Eichmann sníval svoj sen o tisíročnej ríši. Nakoniec skončil ako chudobný zamestnanec v argentínskej fabrike Mercedes­Benz, až kým ho pred päťdesiatimi rokmi agent Malkin nepristavil so slovami: „Un momentito, seňor."