Najväčšia kinolúpež za posledné roky

Režisér Jon Turteltaub je živým dôkazom toho, že systém si nevyberá iba najlepších a najúspešnejších, ale že kariéru si možno založiť aj na priemernosti. Nakrúcal s Bullockovou, Travoltom, Willisom či Hopkinsom, no najväčší úspech dosiahol s bláznivou športovou komédiou Kokosy na snehu.

Ako jeden z mála hollywoodskych režisérov sa neostýcha pracovať i pre televíziu. Za celú dvadsaťročnú kariéru nezískal jediné významnejšie ocenenie – ale ani jedinú Zlatú malinu. Spravidla neláme divácke rekordy, no i tak mu producenti zverujú projekty s astronomickými rozpočtami. Veď napríklad Čarodejov učeň vyšiel na 150 miliónov dolárov!

S takouto sumou nemožno hazardovať, preto producenti rozhodli, že použijú len osvedčené postupy. V tomto prípade sú kánony také koncentrované a obnažené, až to znervózňuje. Hlavný hrdina – v detstve posmievaný tínedžer má zavalitého černošského kamaráta. Ak sa časť deja odohráva v čínskej štvrti, práve tam sa musia konať oslavy s ohňostrojmi a veľkými maskami drakov. Nuž a city hlavného hrdinu sa nemôžu neviazať k sympatickej blondínke.

Hoci na námete a scenári pracovalo päť autorov, zliepali len dohromady motívy z Krotiteľov duchov, Späť do budúcnosti, Hviezdnych vojen a ďalších diváckych hitov. Podchvíľou je vykrádanie také nápadné, a tak veľmi mu chýba čo i len náznak hravosti, že si z neho sami autori robia posmech.

Z celého filmu srší najmä túžba odhryznúť si tučný kus z koláča, ktorý upiekla J. K. Rowlingová s Harry Potterom. Autori sa sústredili na právnické kľučkovanie. Na to, ako bez nebezpečenstva súdneho postihu z Pottera ukradnúť čo najviac – z príbehu, postáv, rekvizít, terminológie. Výsledok však pre nenápaditosť a ťažkopádnosť pripomína skôr neveľmi vydarenú potterovskú paródiu.

Tvorcovia vymysleli nesmierne hlúpe, plytké a lacné pokračovanie legendy o čarodejníkovi Merlinovi. Celú túto navoňanú mŕtvolu zabalili do lesklého celofánu kedysi slávnych mien (Nicolas Cage, Alfred Molina, Monica Bellucci), digitálnych trikov, hromov a bleskov a predkladajú nám ju ako vyberanú pochúťku.

Ešte pred pár rokmi by takýto film putoval rovno na video. Lenže časy sa zmenili a dnes sa k nám vďaka videu dostávajú kvalitné, náročné projekty, kým kiná zaplavuje béčkový brak, povýšený na popkultúru.