Prissyla Déchaumet: „Priamo do materiálu vpisujem vlastný príbeh…“
V galérii Medium pri Vysokej škole výtvarných umení na Hviezdoslavovom námestí nájdete do 15. júna výstavu prác ôsmich svojských umelkýň, absolventiek École des Beaux-Arts de Saint Étienne. Za názvom 8 femmes sa ukrývajú Elli Chrissidou, Sophie Dupré, Cécile Giraud, Valérie Orgeret, Caroline Bellon, Prissyla Déchaumet, Maria Kalognomou a Ginta Vilsone.
Pristavme sa pri niektorých bližšie.
Cécile Giraud vystavuje miniatúry, ktoré pôvodne vznikli na objednávku do knihy Krajina modrých úsvitov a boli nakreslené podľa „zastaveného obrazu“, podľa nakrúteného videofilmu.
Valéria Orgeret má iného umeleckého koníčka. Bábiky zo svojho detstva a niektoré i zdedené od mamy a starej mamy upraví a potom urobí fotografie. Farebné, zaostrené na tvár, ich oči uprene hľadia do objektívu (alebo na vás). Hrá sa s napodobňovaním zobrazenia – každú postavu postupne zväčšuje až na veľkosť ľudského tela. A tým nás mätie, pretože ruší hranice medzi živým a neživým. A zároveň nám pripomína, ako sa sami tvárime pri fotografovaní. Nájdete tu všetky variácie, od kamenej tváre až po „čízovú“ grimasu. No fotografie majú v sebe aj tak poetické čaro.
Maria Kalognomou hľadá v oku fotoaparátu obrátený obraz dnešnej ženy – ikonickej masky. Na prvý pohľad známe reklamné plagáty vyzerajú veľmi sebauspokojujúco, no pri pozornejšom štúdiu objavíme „drobné nedostatky“, napríklad celulitídu, oko… Všetko, čo sa v dokonalej fotografii dokonale krásnej ženy retušuje, ale tu schválne zostáva. Hlboká povrchnosť.
Súčasťou výstavy je videofilm Ginty Vilsone Sme oheň a poézia Elli Chryssidou:
Myslieť / tam, kde nie som / Kráčať / v rieke slastí / Držať ma / tam, kde strácam rovnováhu / Počúvať / ticho ducha / Pozerať / na to, čo mi páli oči / Snívať /o tom, čo je zakázané / Hnevať sa / na to, čo mi nechýba / Milovať / to, čo ma bolí / Byť zaľúbená / do toho, kto mi nie je dožičený / Spať / aby som sa dotkla smrti / Áno, to som ja. (mi)
FOTO SME - PAVOL MAJER
