Jaro Filip a jeho neodmysliteľná cigareta.
FOTO - ARCHÍV
teľstve Slovart. Zajtra sa v Štúdiu L&S o 19.00 h uskutoční slávnostná prezentácia knižky.
O Filipovi (22. 6. 1949 - 11. 7. 2000) sa hovorí, že jeho pracovná aktivita by vydala na niekoľko ľudských životov. Tento hudobník, herec, humorista, moderátor a aj internetový fanatik zanechal po sebe množstvo práce, ale aj veľa kvalitných vecí. „Jarova mnohostrannosť je leitmotívom celej knihy. Zoberme si príklad Mozarta a Salieriho. Mozart bol talentovaný a nezodpovedný proti rutine a zodpovednosti soka. V prípade Filipa som uvažoval, či sa má človek venovať akýmsi hĺbkovým záberom alebo mnohostrannosti, ktorá občas kĺže po povrchu, ale často je zaujímavá,“ hovorí Marian Jaslovský, ktorý má už za sebou biografiu o Dežovi Ursinym Pevniny a vrchy.
Osoby Ursinyho a Filipa sa prekrývali v reálnom živote, podobne ako aj v jeho knihách. Filip bol Dežovým klaviristom, nenahraditeľným spolutvorcom celého soundu Ursinyho skupiny . Je to typický slovenský syndróm, že chválime niekoho až keď je po smrti? „U Filipa to celkon neplatí. To je skôr prípad Deža Ursinyho. Keď zomrel Filip, tak pri jeho pohrebe sa tiahli procesie,“ tvrdí publicista.
Popri rôznych aktivitách bol Jaro Filip v prvom rade hudobníkom. Aj keď časť slovenského národa si myslí, že je to ten, čo v Telecvokingu vedel parodovať opilcov a hovoriť „Néjde o to!“ Nikdy nepísal do zásuvky, bol skôr účelovým tvorcom, človekom na objednávku. Keď pracoval so Satinským a Lasicom alebo Richardom Müllerom, fungoval v ich tieni. „Bral všetko, čo mu prišlo pod ruku. Napríklad Bolo nás jedenásť vyzerá ako ucelené dielo, ale tie pesničky vznikali postupne na predstaveniach. Až spolupráca s Müllerom mu vnukla myšlienku, že by mohol nahrať vlastný album,“ vysvetľuje Marian Jaslovský. Sólovka Cez okno vyšla v roku v roku 1996. Druhý album Ten, čo hrával s Dežom o dva roky neskôr, na sklonku jeho života.
Z odstupu času je zrejmé, že priateľov mal na internete, kde ponorený v nekonečných diskusiách si mohol od ľudí zachovať určitý odstup. „Müller tvrdí, že boli blízkymi priateľmi, ale zároveň cítil okolo neho akési plexisklo,“ tvrdí autor knižky.
Po ročnej práci vznikol skôr historický dokument, kde autor necháva svedkov hovoriť, akoby prerozprával Filipov život. Knihu o Ursinym napísal z povinnosti, pretože vtedy po ňom neštekol ani pes. Filipa napísal preto, aby to niekto neurobil blbšie. „Posledná biografická knižka bude o Mariánovi Vargovi, na ktorej budem spolupracovať s Petrom Pišťankom. Marián Varga sa však teší dobrému zdraviu. Potom asi s písaním podobných knižiek skončím,“ dušuje sa Marian Jaslovský a odmieta tak písať ďalšie nekrológy.
