Maďarský operný spevák, ktorý svojím basom očaril publikum vo všetkých významných operných domoch sveta.
László Polgár (1. 1. 1947- 19. 9. 2010) študoval spev v rokoch 1967 - 1972 na Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti, ďalšie hudobné vzdelanie získal u Hansa Hottera a Jevgenija Nesterenka. Opernú kariéru začal v Maďarskej štátnej opere v Budapešti v roku 1972 ako gróf Ceprane vo Verdiho opere Rigoletto. Najprv menšie roly, od polovice sedemdesiatych rokov aj významnejšie, v roku 1978 v premiére opery Sándora Balassa Vonku pred dverami. V tom istom roku sa po prvý raz predstavil v zahraničí - v Štátnej opere v Hamburgu v Mozartovom Únose zo Serailu.
FOTO - www.kulturabend.ch
Hosťoval v Royal Opera House v Londýne (1981), v Bruseli (1982), vo Filadelfii (1982) v Berlínskej štátnej opere (1983) a v Grand Opéra v Paríži (1986). Od roku 1985 spieval pravidelne na Salzburských slávnostných hrách (Salzburger Festspiele) v rôznych úlohách - ako Sarastro v Čarovnej flaute (1985/1986), Publio v La clemenza di Tito (1987), vo Wagnerovom Faustovi a v ďalších.
V rokoch 1986 až 1991 mal stále hosťujúce angažmán vo Viedenskej štátnej opere. Dôležitým umeleckým obdobím v Polgárovom živote boli roky 1991 až 2009, keď bol riadnym členom ansámblu v Zürišskej opere. Ako hosťujúci spevák tam zostal aj po odchode do dôchodku. V jeho repertoári boli predovšetkým basové party v Mozartových operách a v talianskych belcantách.
Účinkoval aj na samostatných koncertoch, v Carnegie Hall v New Yorku zaspieval basové sólo v Haydnovom oratóriu Stvorenie.
Polgár bol vysokoškolským pedagógom na umeleckých školách v Budapešti a v Zürichu. Bol vyznamenaný Košútovou cenou (1990) a Gremmy Award dostal (1999) za nahrávku opery Hrad kniežaťa Modrofúza od Bélu Bartóka spolu s vynikajúcou Jessye Normanovou, dirigentom Pierom Boulezom a Chicagským symfonickým orchestrom.
