Je obézna, stále podráždená, egocentrická, manipulatívna a navyše nosí hrozné šaty. Je takmer nepochopiteľné, že sa jej manžel správa k nej tak zhovievavo, obsluhuje ju, pritakáva jej a toleruje jej výbuchy zlosti. Je nemožné, aby ste mali radi Olive Kitteridgeovú. Nik si ju nemôže obľúbiť, či dokonca s ňou súcitiť. Nie hneď.
Po prvej poviedke ju budete nenávidieť, po tretej, štvrtej, piatej sa prichytíte, ako túžobne očakávate, že jej niekto z protagonistov fyzicky ublíži. No keď dočítate všetkých trinásť poviedok, v ktorých vystupuje spolu s ďalšími obyvateľmi malého mestečka v americkom štáte Maine, otvorí sa pred vami takmer plasticky presný vnútorný svet starnúcej ženy, ktorá je tvrdohlavá, zlomyseľná, láskavá a krutá zároveň. Je náhodou, že Olive je učiteľkou matematiky? Stereotypy zaväzujú, no Olive je omnoho komplexnejšia. Je viac ako len sklamaná manželka, matka, či jedovatá susedka.
Nadšenie aj nepochopenie
V knihe poviedok, ktorú napísala americká autorka Elizabeth Stroutová, niet dokonalých ľudí, ani dokonalého šťastia. Všetci podvádzajú, či už iných, alebo sami seba a všetci sa boja samoty. Malé pobrežné mesto je akýmsi mikrokozmom, zmenšeninou sveta s nezmenšenými tragédiami, sklamaniami či silnými okamihmi harmónie. Ak bola Stroutová doteraz pokladaná za technicky vycibrenú spisovateľku, v tejto knihe sa v popisoch takmer neuchopiteľných momentov prepracovala k virtuozite.
Je zvláštne, ako rôzne prijali ľudia jej hlavnú postavu. Na stránke internetového kníhkupectva Amazon knihu recenzoval nezvyčajne veľký počet ľudí. Mnohí v nej videli len poviedky o ufrflaných starých ľuďoch, čo je škoda, pretože ak možno o nejakej knihe tvrdiť, že je to literatúra s presahom, tak je to práve táto. Iní vyčítali autorke negativizmus, nezdalo sa im pravdepodobné, že by toľko ľudí uvažovalo o samovražde, alebo že by toľko manželstiev bolo nešťastných. Najmä mladí ľudia boli knihou pohoršení a rozčúlení. Depresívnosť a pochmúrnosť tém, ktorú zbierke poviedok vytýkali, je však len nepochopením toho druhu optimizmu, čo na prvý pohľad ako optimizmus vôbec nevyzerá.
Bez zbytočných extrémov
Elizabeth Stroutová si získala popularitu už svojimi predošlými dvoma románmi. Tie sa nestretli s natoľko protichodnými reakciami čitateľov a v rebríčku bestsellerov v Spojených štátoch sa rýchle vyšplhali na popredné miesta. V roku 2009 jej udelili za zbierku poviedok, ktoré spája postava Olive Kitteridgeovej, Pulitzerovu cenu. V českom vydavateľstve Jota vyšla s výstižným podtitulom O žene s nezlomnou životnou silou.
Mnohí spisovatelia sa pohybujú v extrémoch a snažia sa o absolútnu fantastiku, či naopak o absolútne pravdivé príbehy o všetkých možných ľudských pádoch: príbehy z psychiatrie, detoxikačných pobytov, či príbehy prostitútok. Je osviežujúce stretnúť sa s literatúrou, ktorá napĺňa kritérium prirodzenosti, nesnaží sa ohúriť či vydesiť, neprikrášľuje, no ani nezveličuje. „Neviem, kto ste mladá dáma, ale lámete mi srdce," vraví Olive mladej anorektičke v poviedke Hlad. Olive robí to isté. Láme srdce.
Autor: Zuzana Demjánová
