Ako Egypťania prichádzajú o ilúzie

Zahraničný imidž Egypta je postavený na rozprávke pre západných turistov. V románe Alá al­-Aswáního, ktorý práve vyšiel v slovenskom preklade, vidíme moslimskú krajinu s množstvom vnútorných problémov.

Blízky východ trpí schizofréniou, verejným nepriateľom čísla jeden sú Spojené štáty, ale hrdinami rodinných albumov sú synovia, ktorým sa v tejto krajine podarilo presadiť.

Medzi úspešných mladých ľudí sa zaradil aj Alá al­Aswání, keď za oceánom vyštudoval za zubára a žil tam sedemnásť rokov. Po návrate do Egypta zostal verný svojej profesii a nenechal ju ani po nečakanom úspechu jeho románu Jakubianov dom. Prácu zubára považuje stále za prínosnú, lebo vďaka nej stretáva možstvo ľudí a dozvedá sa množstvo nových príbehov.

Život jedného domu

Plný príbehov je aj jeho najslávnejší román Jakubianov dom (vyd. Slovart 2010). Všetky hlavné postavy žijú v luxusnom vežiaku v centre Káhiry. Tento dom skutočne existuje, aj keď v Káhire majú rovnaký názov ďalšie dve budovy. To nebránilo obyvateľom domu so zhodnou adresou žalovať autora pre ujmu na cti. Situovanie románu o zneužívaní žien, homosexualite či korupcii do ich domu sa im príliš nepáčilo.

Jakubianov dom nechal v 30. rokoch minulého storočia postaviť bohatý arménsky obchodník a bývala v ňom spoločenská elita. Sociálne zloženie obyvateľov sa začalo meniť po prevrate v päťdesiatych rokoch. Namiesto ministrov či zámožných cudzincov v rozľahlých bytoch nachádzame milenku staršieho muža, ktorý s láskou spomína na staré kozmopolitné časy, keď egyptskú spoločnosť neobmedzovalo toľko predsudkov a zákazov, či bohatého obchodníka a priekupníka drog.

Na streche žijú desiatky chudobných rodín, bývajú v izbách s rozlohou štyri štvorcové metre, pôvodne určených na sklady. Káhira patrí medzi najrýchlejšie rastúce mestá na svete a chudobní ľudia tiesniaci sa na vrchu luxusnej budovy symbolizujú práve túto mobilitu.

Proti všetkým tabu

Mozaikovo poskladaný román predstavuje viaceré postavy, ktoré sa pohybujú na hrane zákona či všeobecne prijímanej morálky, k prekvapeniam patrí, ako otvorene a bez predsudkov predstavuje postavu homosexuála Hatima. Je šéfredaktorom po francúzsky písaného denníka vydávaného v Káhire a so svojou orientáciou sa netají. Kniha opisuje jeho lásku k mladému ženatému vojakovi aj problémy, ktoré mu tento vzťah prináša. Aspoň na verejnosti je arabský svet do veľkej miery svetom mužov, ale homosexualita v ňom stále patrí medzi tabu. Al­Aswáního román ho narušuje bez toho, aby zo svojich postáv robil karikatúry.

V skorumpovanom Egypte je aj náboženstvo rozdelené podľa peňazí – je tam islam pre chudobných a islam pre bohatých, pričom obe skupiny majú svoje mešity. „Keby som chcel v prvom pláne písať o politike, napísal by som esej,“ hovorí autor, ktorého zaujímajú hlavne charaktery. Za hlavný dôvod fanatizmu považuje chudobu. Demonštruje to na postave vrátnikovho syna, mimoriadne nadaného chlapca, ktorému nízky sociálny pôvod zabráni urobiť vysnívanú policajnú kariéru. Po neúspechu opúšťa svoju rodinu a priateľku a pridáva sa k extrémistom.

Ako al­Aswání vysvetlil v rozhovore pre istý káhirský denník, za posledných dvadsaťpäť rokov takmer štvrtina egyptskej populácie nejakým spôsobom pracovala v Saudskej Arábii. Tamojší šejkovia vynakladajú obrovské prostriedky na propagáciu wahábizmu, menej tolerantnej a otvorenej formy islamu, a Egypťania sa domov vracajú nasiaknutí týmito názormi.

Román obsahuje niekoľko explicitných sexuálnych scén, väčšina jeho ženských postáv je sexuálne zneužívaná. Či už nepriamo, keď sa chudobná vdova stane manželkou bohatého muža, alebo v prípade mladého dievčaťa, ktoré pre prácu musí zľaviť zo svojej cudnosti. Matka ho núti, aby sa nebránilo návrhom svojho chlípneho šéfa, ale zároveň od dcéry vyžaduje, aby si uchovala panenstvo.

Ďalšou problematickou témou je všadeprítomná korupcia siahajúca k najvyšším politickým špičkám. Samotný al­Aswání je angažovaný publicista a člen politického hnutia Kefaya, ktorého cieľom je zabrániť, aby prezident Mubarak previedol moc na svojho syna. Hnutie však stráca dych a skorumpovaný režim naďalej mučí svojich oponentov. Tí sa regrutujú najmä v islamských kruchoch a snívajú o zavedení šaríje. Al­Aswání je naopak zástancom demokracie a odmieta tvrdenia, podľa ktorých nie sú islam a demokracia zlučiteľné.

Takmer globálny úspech

Román Jakubianov dom prvýkrát vyšiel v roku 2002 a na dva roky sa stal najpredávanejšou knihou na Blízkom východe. Dokazuje, že bestselermi nemusia byť iba zle napísané knihy s prvoplánovými postavami. Bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov a vznikol podľa neho aj najdrahší film v histórii egyptskej kinematografie. Nezostal iba pri domácom uvedení, videli ho aj diváci na prestížnych festivaloch. O rok neskôr vznikol aj televízny seriál, no tu zasiahla cenzúra. Príznačné je, že viac než korupcia jej prekážalo zobrazenie homosexuálov.