Festival Divadelná Nitra priniesol už tradične výber z diel najpozoruhodnejších európskych tvorcov, ktorí predstavujú nové trendy a prístupy súčasného divadla.
Tento rok Divadelnej Nitry svoju snahu o inakosť akcentoval podtitulom Out of normal, ktorý podčiarkoval výber titulov. Tie spájal nový uhol pohľadu, či už výberom spracovaných tém, ale aj originálnymi podobami javiskového tvaru. Atraktívne, nevšedné tituly spájalo ešte niečo – išlo takmer bez výnimky o súčasné drámy autorských divadiel.
Veľkú pozornosť vzbudili každodenné ranné stretnutia s tvorcami, kde sa diváci v rámci diskusií mohli dozvedieť zaujímavosti zo zákulisia a vypočuť si vyznania svetových i domácich režisérov o ich prístupoch k tvorbe a o ich láske k divadlu.
Výsmech banaLlity
Belgickí hostia festivalu, tanečný súbor Les ballets C de la B, priviezli do Nitry jednu z najpozoruhodnejších inscenácií súčasného tanečného divadla. Koncept Alaina Platela je choreografiou, ktorá namiesto príbehu a postáv poskytuje jedinečnú šou rámcovanú príchodom a odchodom hercov-tanečníkov, ktorí na javisko prichádzajú priamo spomedzi ľudí v hľadisku, aby sa tam nakoniec znovu vrátili. To, čo sa deje medzi týmito ohraničeniami, je akási zmes cvičebných etúd, neurčitých mikropríbehov a strhujúceho tanečno-speváckeho megamixu, ktorý sa vysmieva z popkultúrou forsírovaných videoklipov a ničnehovoriacich banálnych poptextov.
Alain Platel je divadelník, ktorého pôvodným povolaním je liečebná pedagogika a psychológia, čo sa zreteľne zrkadlí v obrazoch a vo fragmentoch, kde tanečníci využívajú pre tanec nepôvodné svalové pohyby, ktoré odkazujú na patologické fyziologické prejavy. Na inscenáciu diváci reagovali búrlivým standing ovation. Spolu s ruskými kolegami a ich Opusom č. 7 boli belgickí tanečníci hlavnými hviezdami festivalu.
Výlučnosť aj vylúčenosť
Český „hospodský“ cirkus La Putyka okolo Rostislava Nováka bol ďalšou divácky vďačnou lahôdkou. Tanečno-akrobatické predstavenie, ktoré kombinovalo to najlepšie z klaunovských tradícií s vrcholnou akrobatickou zručnosťou protagonistov, zároveň využívalo prvky bábkového aj činoherného divadla. Divácky záujem o inscenáciu bol enormný.
V programe festivalu sa ocitli aj dve domáce inscenácie, ktoré neobišli naprázdno ani pri odovzdávaní cien Dosky. Ballekovu inscenáciu HollyRoth a M.H.L. Slávky Daubnerovej spája nielen východisková téma – reflektovať osud výnimočnej postavy slovenského umeleckého života.
Obaja režiséri projektujú svojich protagonistov ako postavy zo slovenskej histórie, ktoré predurčovala ich výlučnosť aj vylúčenosť. Jána Hollého aj Magdu Husákovú–Lokvencovú zobrazujú najmä ako príbeh umelca, ktorý každodenne rieši otázky možnosti a podoby svojej tvorby. Vďaka osobitne citlivému prístupu oboch režisérov z inscenácií vyvstáva veľmi ľudský obraz týchto osobností.
