Rockový a folkový nestor pripravil cédečko v duchu „starého dobrého ETC...“. Nádherné pesničky, nahrávky, ktorých melanchólia, zvuk aj výraz pripomenie rozličné fázy jeho kapiel ako Flamengo, Blue Effect alebo Čundrgrund, prinášajú potešenie pre milovníkov multižánrových prienikov.Mišík spieva v neobvykle zdravej forme a kapela mu ponúka dominantné postavenie. Plne ho rešpektuje aj posilňuje a popri kompozičnej originalite pestrými a pritom úspornými aranžmánmi necháva vyniknúť esenciám textov.
Jeseň má svojou pestrosťou často nádych sviežej jari a v prípade najnovšieho albumu Vladimíra Mišíka s kapelou ETC... Ztracený podzim (100PROmotion) to platí so zvláštnym akcentom. Životom ťažko skúšaný nestor československého rocku a folku, štartujúci jeseň svojho života, sa však nikdy nevzdáva, čo platí nielen v prípade niekdajších politických perzekúcií, ale aj dlhotrvajúco podlomeného zdravia.
Ťažkosti, ktoré by iného priviedli na pokraj chronickej depresie a totálneho fyzického zrútenia, sú pre neho impulzom na novú tvorbu, ktorá je nielen terapiou, ale prináša radosť všetkým zúčastneným muzikantom, poslucháčom aj koncertným divákom.
Opäť v zdravej forme
Hoci jeho pôvodná predstava bola, že po predchádzajúcom CD Umlkly stroje svoj najnovší opus pojme skôr sólovo a priamočiarejšie – viacmenej akusticky, sa naplnila, čo je možno dobre, len čiastočne. V konečnom výsledku totiž ide o vynikajúci skupinový projekt v duchu „starého dobrého ETC...“.
No ešte prv, ako si pustíme z nosiča hudbu, je jasné, že máme pred očami výtvarne básnický projekt na notách v DVD formáte, predstavujúci príjemné spojenie čerstvej aj zásuvkovej poézie (Kainar, Gellner, Třešňák, Bok, Dědeček, Eben, Mišík) nielen s muzikou, ale tiež s neobvyklými obrázkami.
Albumy Vladimíra Mišíka sú akousi výkladnou skriňou grafického rukopisu Karla Halouna. Jedinou výnimkou bol obal ETC...2, ktorý ilustroval Miroslav Jiránek. Na aktuálnom CD sa však ich cesty stretli a výsledkom je výrazne ušľachtilý výtvarný skvost.
"Ťažkosti, ktoré by iného priviedli na pokraj chronickej depresie a totálneho fyzického zrútenia, sú pre neho impulzom na novú tvorbu."
Orwellovské prekvapenie
Novinkou je ľúbivejšia poloha – taká príjemná pre poslucháča, ktorá prináša viacero chytľavých refrénových pesničiek (Ztracený podzim, Ta láska), ako aj použitie dychovej sekcie (Vymaž mě z mobilu) a návrat k – pre ETC... typickému – preplietaniu dvoch elektrických gitár (U nádraží). Pamätníkovo srdce poteší blues S nebem to mám dobrý a určitým prekvapením je orwellovská 1984, lebo Mišík sa vo svojej tvorbe k politickým témam predtým zvyčajne nevyjadroval.
Výrazným muzikantským objavom albumu je hráč na írsku píšťalu a huslista Vladimír Pavlíček, ktorý sa s kapelou pomerne rýchlo zžil a výborne sekunduje akordeónu matadora Jiřího Veselého alebo slidegitare Petra „Kulicha“ Pokorného.
Album je akýmsi výsledkom pocitov, nonšalantnej grácie, príjemnej erudície, kamarátstva a životných postojov muža, ktorý prijíma život s pokorou.
