Pred trinástimi rokmi sa z profesora Dezidera Tótha, narodeného v roku 1947, stal Monogramista T. D. Napísal (okrem iného) Nemú knihu, vyučuje na VŠVU v Neateliéri a najnovšie tvrdí, že máme na menej, než na čo máme.
BRATISLAVA. Stále je nevšedný a hravý, vtipný a provokujúci. Nič na tom nezmenil umelecký underground pred revolúciou, ani neskôr miesto na výslní zakladateľa konceptuálneho umenia u nás. Miluje paradoxy, vizuálne i slovné, a nedá sa čakať, že by ich tvorbu vyčerpal. Naopak, Dezider Tóth vždy objaví a stvárni nejaké nové. Posledný sa práve nachádza v bratislavskej galérii Krokus. Je ním projekt s názvom Máš na míň!, ktorý sa odohrával v troch dejstvách a učiteľ si k nemu prizval aj žiaka Tomáša Džadoňa.
Čo je to za stenu?
Najprv obaja umelci v júni tohto roku predstavili v galérii Krokus stenu z uruguajského smreka. Mala rozmery 52x90x4 centimetre. Prvé dejstvo sa prehuplo do druhého na píle Topholz Krnča, stena zo slovenského smreku už mala rozmery 260x450x20 centimetrov a vážila 2500 kilogramov. Tretie dejstvo projektu sa dá v galérii Krokus vidieť do 4. októbra. Tentoraz má stena zo slovenského smreka rovnaké rozmery ako predošlá, len má o tisíc kilogramov menej.
Stena, ktorá sa postupne z pracovnej makety stala monumentom, nie je ničím iným ako stenou tradičnej slovenskej drevenice. Je nainštalovaná tak, že zámerne zamedzuje vstup do ďalšej miestnosti galérie. Lebo - prečo by slovenské umenie malo mať viac priestoru, keď ho môže mať menej? Prečo by malo v rámci Európy a Európskej únie znamenať viac, keď môže znamenať menej?
V prvom dejstve uviazla medzi brvnami drevenice hlinou zašpárovaná slovenská vlajka. Ostatné sa nachádzali pekne zoradené na protiľahlej stene. V poslednom dejstve už medzi brvnami uviazli vlajky všetkých štátov únie. Aj ony majú v globálnom svete svoje pohlcujúce limity.
Máš na menej!
Heslo Máš na míň! si autori požičali od mladého českého umelca Davida Fišera. Paradoxne, povzbudzuje k redukcii namiesto expanzie a upozorňuje na limity a obmedzenia, na stiesnené podmienky, v ktorých sú umelci nútení tvoriť, ale často z vlastnej vôle.
Stena predstavuje aj satirický pohľad Dezidera Tótha a Tomáša Džadoňa na národnú hrdosť. Obaja svoje dielo považujú v čase, keď je jedna z krajín Európy (podobne ako všetky ostatné) označkovaná „od severu na juh a od západu na východ" tými istými reklamnými bilbordmi, za reklamu na jedinečnosť lokálneho v projekte spoločnej Európy.
Stena zamedzujúca pohyb, vstup do ďalších priestorov, vzbudzuje tiež pocit, že musíme uniknúť. Z únie či do únie? Z umenia či do umenia? Máme na menej či na viac?
Autor: Ada Jung
