Gekko je Gekko, ale Wall Street už nie je Wall Street

Pokračovanie príbehu o legendárnom burzovom maklerovi zaostáva za prvým dielom.

Oni to nepochopili? pýtal sa Oliver Stone po premiére svojho filmu Wall Street. Zopár mladých mužov si jeho podtitul Je chamtivosť dobrá? evidentne vysvetlilo trochu inak, ako to plánoval on, a ešte dodnes za ním chodia s vďačnými slovami.

Vraj, keby ten film nevideli, možno by nikdy nezatúžili po kariére finančného makléra. A tak sa teda Stone k svojmu starému príbehu z roku 1987 vracia. Oddnes je v kinách jeho pokračovanie Wall Street: Peniaze nikdy nespia.

Mobil je už starý, čas uplynul

Za posledné roky sa Stone celkom jasne vymedzil, keď sú v Spojených štátoch voľby, rozhoduje sa naľavo. No kritici mu nespravodlivo vyčítajú, že je romantik, že o peniazoch nevie nič a že teda vyzerá smiešne, keď o burze rozpráva práve on. Ak sa mu ten svet nezdá normálny, je predsa prirodzené, že to chce nejako okomentovať. A okrem toho, prvý Wall Street bol vzrušujúci film a ukázalo sa tiež, že aj celkom presný.

Stoneov problém je skôr v tom, aký bol vtedy predvídavý. Novým filmom už nič extra povedať nemohol. Že by bol nový scenár aktuálny, ho presvedčil len krach. A teda to, že mladí muži stále túžia po kariére Gordona Gekka (Michael Douglas za jeho postavu dostal Oscara) a že sú na ňu hrdí.

Fanúšikovia prvej časti si určite pamätajú, že Gekko na jej konci smeroval do väzenia. Na začiatku pokračovania ho z neho púšťajú. Pri východe si preberá svoj starý a veľký mobilný telefón, čo znamená, že čas ozaj uplynul.

V pozícii dravého finančného špekulanta je dnes Bretton James (Josh Brolin), mimochodom, milovník umenia, ktorému na stene visí obraz Francesca Goyu. Z mladého Gekkovho obdivovateľa Buda Foxa (Charlie Sheen) sa stal pokojný štyridsiatnik, čo si užíva ženy a golf. Jeho ambicióznosť a ešte takmer nedotknutý idealizmus zostali v novom diele na mladého makléra Jacoba Moorea (Shia LaBeouf).

S diamantovou náušnicou

Na prvom Stoneovom Wall Street bol zaujímavý morálny nepokoj. Bud Fox si mohol vyberať. Mohol sa usilovať o vysoké postavenie medzi finančníkmi, o ich rešpekt, obdiv a trochu aj závisť. Alebo sa mohol držať posvätných pravidiel v pokrvných vzťahoch. Tušiť, že v živote ho najviac podrží otec, ten, za ktorého sa takmer hanbí, pretože je jednoduchý robotník.

V druhom diele by už nemalo zmysel opakovať podobný rozpor medzi peniazmi a cťou, a tak Stone vlastne iba podrobnejšie opisuje mechanizmy bankových podvodov, čo už také terno nie je. Aj sa nám to tak trochu nepríjemne hovorí, ale nová morálna zápletka je ozaj prostá: mladý talent Jacob Moore je zasnúbený s mladou Gekkovou, ktorá sa s otcom nerozpráva.

Našťastie (a nie je jasné, či to bol vlastne zámer), v tomto filme sú očarujúce zábery na Manhattan, človek by tam hneď utekal. A rovnako pôsobivé sú cynické dialógy, pretože aj jednoznační podvodníci majú vtip a šarm. Oliver Stone musí mať rád iróniu aj sebairóniu: Vo Wall Street z roku 1987 sa obsadil do úlohy radového makléra, tu je už z neho úspešný obchodník s umením. V uchu má diamantovú náušnicu a krúti hlavou nad burzovými správami.

Hazardovať, ale so šarmom

Aj keď v nich vlastne nie je nič nové, občas to môže byť pôsobivé. Zistiť, kedy si Gordon Gekko po dlhom čase opäť zarobil prvú miliardu, sa dá veľmi jednoducho. Okamžite sa to prejaví na jeho účese a vitalite.

A film Wall Street 2: Peniaze nikdy nespia je vlastne ako on. Bolo by chybou čakať od neho to, na čo nebol stavaný, a nedá sa odškriepiť, že stále tie isté reči o peniazoch už pomaly nudia. No keď sa Gekko dostaví na autogramiádu svojej knihy a zvedavej čitateľke v pokročilom veku so šarmantným úsmevom vysvetľuje, čo je morálny hazard, nemožno mu to aspoň na chvíľu odpustiť?