Lolitky, romantickí fetišisti a šialení umelci

Prvotným zámerom knihy Lolita komplex je poukázať na osud desiatok tisíc detí, vyvezených z východnej Európy na Západ s cieľom prostitúcie, tvrdí Romain Slocombe. Úprimne povedané, väčšina ľudí bude mať problém tomu uveriť. Je veľmi otázne, čo zostalo z pôvodného autorovho plánu, v románe totiž preskakuje tak trochu chaoticky od rumunskej prostitútky-otrokyne Doiny k depresívnemu fotografovi Gilbertovi, od kritiky britského zdravotníctva a Blairovho neoliberalizmu ku kritike súčasnej britskej umeleckej scény a zo zanedbaného staromládeneckého bytu hlavného protagonistu do luxusných londýnskych reštaurácií. K tomu pribudne jeden či dva spletité rodinné príbehy, zopár temných tajomstiev a sem-tam kulisy ako z gotického hororu: stará opustená psychiatrická nemocnica, či útulná rodinná krypta ako stvorená na vraždu.

Viac ako erotický triler

Lolita komplex nesie v sebe prvky erotického trileru aj dokumentárneho románu, keďže ho Slocombe šikovne prešpikoval sociologickými faktami o súčasnej britskej spoločnosti, rovnako ako pasážami z Freuda či dejín umenia. Navyše sú kapitoly uvádzané veršami haiku. Určite je to kombinácia, na ktorú treba mať odvahu, pretože sa môže i nemusí vydariť. V tomto prípade sa to skončilo pomerne dobre – vizuálne príťažlivým príbehom, až na zopár klišé, ktorým sa autor mohol vyhnúť. Doslov k českému vydaniu napísal publicista Jan Čulík, ktorý dlhodobo pôsobí vo Veľkej Británii. Spomína v ňom niekoľko zaujímavých faktov o obchode s ľuďmi, no aj o britskom zdravotníckom systéme, či všeobecnej zadlženosti Britov, o ktorej sa zmieňuje Slocombe v románe niekoľkokrát. Hádam najpresvedčivejšie pôsobí Slocombova satira obchodu s umením, kde najväčšou ambíciou umelcov je šokovať a kde sa kvôli tomu k slovu dostávajú vychýlení ľudia s absolútne pomýlenými hodnotami.

Nevyliečiteľný romantik Gilbert je autorovo alter-ego. Prinajmenšom. Rovnako ako on sa zaoberá fetišistickou fotografiou, čo však nie je nikde explicitne pomenované. Gilbert nežne nazýva snímky Aziatok v rozodraných uniformách, zviazaných, obviazaných či ranených Medical Art. Romain Slocombe v oblasti umenia takmer renesančne lavíruje medzi už spomínanou fotografiou, písaním románov, režírovaním filmov a tvorbou komiksov. Je populárny predovšetkým v Japonsku, kde existuje silná tradícia bondage a ženskej submisivity.

Fotky zmlátených Japoniek

V Lolita komplexe pozýva Gilberta jeho kamarát na večierok Broken Dolls (Polámané bábiky), na „krst knihy fotiek z Tokia, ktoré vydáva ten Francúz v Creation Books, toho, čo fotí tie zmlátené Japonky“. „My už sa poznáme, ja a on,“ odpovedá mu Gilbert. Broken Dolls bola jedna zo zbierok fotografií, ktorými sa Romainovi Slocombovi podarilo zaujať. Na obálke francúzskeho vydania Lolita komplexu je jeho fotografia malého rumunského dievčatka, ktoré ho údajne inšpirovalo k napísaniu knihy. Dievčatko vyfotil v rumunskej Bukovine v roku 1972 a ponechal jej jej skutočné meno – Doina. České vydanie pritvrdili jednou z jeho snímok obviazaných, zranených žien. Ak vás na istej rovine nadpriemerne oslovil kontroverzný Cronenbergov film Crash o sexuálnych deviantoch, ktorých vzrušujú autohavárie, budete Slocomba pokladať za očarujúceho a inšpiratívneho autora. Jeho polámané bábiky v korzetoch už nežijú iba na fotografiách, ale majú aj svoju knihu.