Ivan Hronec skončil hudobnú vedu, externe prednáša na Vysokej škole múzických umení v Bratislave odbor divadelný manažment a zastupuje spoločnosť SPI v časti strednej Európy. FOTO - AUTORKA
Pokladnice v multiplexových kinách pripomínajú pulty v McDonalde. Pozriete sa hore na tabuľu, chvíľu vyberáte a potom si namiesto žemlí objednáte nejaké to hollywoodske kino. Kúpite si ešte škatuľu pukancov, vrazíte brčko do téglika s kolou, zaplatíte asi dve stovky a vydáte sa do jedného z ôsmich či dvanástich skvele ozvučených klimatizovaných a antiseptických bunkrov. Nie je také dôležité, do ktorého. Ak neprichádzate s jasným plánom a pevnými preferenciami, mohli ste si zaexperimentovať v súradniciach - démonický Jack Nicholson - osudový Jean Reno - alebo oscarový Denzel Washington. Či radšej opäť nežná tvár Amélie? Dramatický šarm rozšírených nozdier Julie Robertsovej? Kým sa začne film, obzeráte sa okolo - nijaké ošúchané intelektuálne zjavy, ale dobre vyzerajúci a ešte lepšie oblečení príslušníci stredných vrstiev.
Aký vlastne je nový návštevník kina na Slovensku? Denník SME sa rozprával s IVANOM HRONCOM, generálnym manažérom distribučnej spoločnosti SPI pre strednú Európu.
Ako jediná distribučná spoločnosť pôsobíte nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku, Maďarsku a v Českej republike. Aký je stredoeurópsky divák?
„Je čoraz náročnejší.“
V čom?
„Je jedno, či ide do kina vo Varšave, Prahe, alebo Bratislave, ísť do kina je spoločenská záležitosť, už nestačí len dobrý film.“
Na filme nezáleží?
„Ale áno, samozrejme, záleží. Lenže tak, ako sa televízia stala žiarivým nábytkom našej šedo-čiernej každodennosti, aj kino musí ponúkať viac. Trúfam si povedať, že ten istý film zaberie viac v modernej kinosále v pohodlných sedačkách ako v starom kine v centre mesta.“
Historické nostalgické kiná umierajú?
„Niektoré. Som presvedčený, že kiná patria do centra, nielen k hypermarketom na okraji. Budúcnosť je teda aj v triplexoch v centre mesta, kde v jednej z troch sál môže byť aj artové kino. Úspešné duplexy či triplexy existujú nielen na parížskom Montparnasse, ale aj v centre Prahy v historickej stavbe Obecného domu. Verím, že čoskoro bude nejaký aj v centre Bratislavy či Košíc.“
Bude rozdiel medzi tým, aké filmy budú ponúkať multiplexy na okrajoch miest a povedzme triplexy v centrách?
„Áno, centrum plné študentov, ale aj snobov znesie aj klubové tituly. Kiná na perifériách skôr ten bežný Hollywood.“
Kam chodíte do kina vy?
„Do kina sa snažím nechodiť.“
Prečo?
„Lebo si radšej čítam.“
Veľa sa hovorí o fenoméne festivalového diváka. Ako festivaly ovplyvňujú bežný vkus?
„Samozrejme, snažíme sa vyberať filmy, ktoré si festivalové poroty všímajú. Ale film, ktorý dokáže niekoľkokrát vypredať kinosálu na festivale v Karlových Varoch alebo na Medzinárodnom festivale Bratislava, nemusí hneď zabrať v bežnej distribúcii.“
Ale ak festival navštívi viac ako štyridsaťtisíc divákov len preto, aby videli napríklad európske filmy, to predsa niečo znamená, nie?
„Znamená. Ale na festivaloch sa vypredajú aj filmy, ktoré v distribúcii z najrôznejších príčin živoria. V takých prípadoch ich radšej vydávame iba na videu.“
Nemení sa teda náš vkus?
„Som vďačný všetkým snobom, ktorí po kaviarňach ráno čítajú noviny, aby šli večer do kina. Dúfam, že filmový divák sa začne meniť. Videový divák sa už mení. A kto chodí do kina, kupuje aj videokazety. Kto nie, tomu stačia videopožičovne.“
Čo hovorí slovenskému divákovi európska kinematografia?
„Veľa nie, ale vďaka tým snobom tu celkom dobre funguje francúzska kinematografia. Naši diváci majú pocit, že to patrí k ich imidžu.“
V čom je práve francúzska kinematografia výnimočná?
„Francúzsky film prekonal všetky očakávania producentov a aj vývozcov. Vlani vyrobili takmer dvesto filmov a zisk z ich predaja do zahraničia bol najvyšší za mnoho rokov.“
Spravila to Amélia z Montmartru, ktorá víťazne tiahla svetom na potešenie divákov? Bola to náhoda?
„Nie. Výsledok marketingovej stratégie - Francúzi sa v posledných rokoch začali sústreďovať na filmy pre veľké publikum. Začali pracovať podľa hollywoodskych marketingových metód - napríklad v Amélii - a okamžite sa začali umiestňovať na čele rebríčka návštevnosti aj inde než vo Francúzsku. Kto iný než my sa môže pokúsiť konkurovať Hollywoodu? hovorili svorne. A začali nakrúcať čoraz viac veľkorozpočtových spektakulárov, teda filmov pre tínedžerov, a ľahkých komédií.“
Ale nebolo to tak, že Amélia z Montmartru bola výnimkou? Bola zároveň múdra, nápaditá, vtipná, a teda úspešná?
„Naozaj si nemyslím, že filmy majú byť stratové, ale úspech filmov ako Intimita alebo Amélia či Čokoláda, ktorá aspoň voňala Francúzskom, bol možno predsa len výnimkou. Uvidíme, ako zaberú ďalšie francúzske filmy v distribúcii.“
Aké?
„Na tohtoročnom Cannes som videl super francúzsku akčnú komédiu Le Boule, kde pri automobilovej naháňačke padá známe ruské koleso na Place Concorde v Paríži. Tento film má efekty porovnateľné so Star Wars. Budeme ho distribuovať a diváci ho budú milovať - uvidíte.“
Archív spoločnosti v New Yorku ponúka vyše 30-tisíc hodín televíznych a filmových programov. Nielen amerických. Aký je slovenský mediálny trh?
„Pôsobíme na mediálnom trhu v Čechách, na Slovensku, v Maďarsku a Poľsku už viac ako desať rokov. Snažíme sa, aby našimi klientmi boli všetky významné komerčné a verejnoprávne televízie.“
Ako to funguje?
„V Maďarsku, Poľsku, Česku rovnomerne pôsobia silné komerčné a verejnoprávne televízie. Na Slovensku je to stále problém. Je jedna priveľmi silná komerčná televízia a verejnoprávna televízia, ktorá vlastne nemá na drahší film peniaze.“
Napríklad?
„Intimita. Komerčná televízia tvrdí, že tam nie je Julia Robertsová ani Meg Ryanová či Tom Hanks. A nie je to ani rodinná zábava, aby ju nasadila ako hlavný večerný program. A keďže verejnoprávna televízia takmer nikdy nemá na vysielacie práva, je dosť možné, že diváci Intimitu v televízii na Slovensku neuvidia.“
Znamená to, že táto komerčná televízia má monopolné postavenie?
„Aj keby hneď nechcela, tak ho má.“
Teda má?
„Tak ako telekomunikácie, železnice a Slovnaft. Pre päť miliónov sa nie všade dá vytvoriť adekvátna konkurencia. To je daň za rozmery a ekonomickú silu Slovenska. Keď budú technológie lacnejšie, vznikne konkurencia. Monopol nie je iba problémom generálnych riaditeľov a ich imperiálnych manierov. Majú podmienky, a tak ich využívajú. Keď ich nebudú mať, zmenia štýl a na Slovensku bude televízia, kde bude mať napríklad Intimita jasné miesto.“
