Prvý seriál o živote vo východnom Nemecku vznikol až dvadsať rokov po páde komunizmu. Jeho príbeh niekomu pripomína Rómea a Júliu, iní v ňom vidia nemecký Dallas.
BERLÍN. BRATISLAVA. Weissensee nie je len štvrť vo východnom Berlíne s rovnomenným jazerom, ale od polovice septembra aj názov šesťdielneho nemeckého seriálu o dvoch rodinách, ktoré stoja na opačnej strane barikády. Vysiela ho verejnoprávna ARD a prvé diely si pozrelo vyše päť miliónov divákov, rovnomerne rozdelených na oboch stranách kedysi rozdelenej krajiny.
Dodnes veci kupujem hneď ako ich uvidím, aj keď ich práve nepotrebujem. Je to hlboko zakorenený zvyk z minulého režimu.
Angela Merkelová,
nemecká premiérka
Láska v čase donášačov
Píše sa rok 1980 a nik netuší, že Berlínsky múr sa nedožije konca dekády. Otec a starší syn z rodiny Kupferovcov pracujú pre tajnú políciu Stasi, mladší brat Martin je radovým policajtom. Hlavnou zápletkou sa stane jeho láska k Julii, pochádzajúcej z disidentskej rodiny. Martinova rodina sa všetkými silami snaži tento zväzok ukončiť, ten však zrejme pretrvá, televízia už ohlásila plány nakrútiť pokračovanie.
Prvé diely sa dočkali aj kritiky, obsahovali totiž viaceré klišé. Hereckým obsadením seriál nadväzuje na predchádzajúce úspešné filmy zobrazujúce život vo východnom Nemecku, predovšetkým na snímku Goodbye Lenin. Florian Lukas (Martin) v ňom hral kamaráta, ktorý číta fingované správy v Honeckerovej televízii, Katrin Saß (Juliina matka) zasa v Goodbye Lenin stvárnila postavu matky, zanietenej učiteľky so slabosťou pre komunizmus, pred ktorou jej syn predstiera, že sa žiadny režim nezmenil.
Hoci scenárista aj režisér seriálu pochádzajú zo západného Nemecka, väčšina hercov pochádza z východnej časti krajiny a s bývalým režimom majú neblahé skúsenosti. Viacerí strávili čas v komunistickom väzení alebo emigrovali na Západ, spomínanú Katrin Saß sledovala tajná bezpečnosť a ako sa ukázalo po zmene režimu, medzi hlavných donášačov patrila jej dobrá priateľka.
Naďalej rozdelená krajina
Téma Stasi dnes viac vzrušuje obyvateľov západných spolkových krajín, na východe sú z nej už trochu unavení. V pravidelných vlnách sa tam však objavuje nostalgia za niektorými vecami z bývalého režimu, dobre známa ostalgia. Vďaka nej sa na trh vrátila socialistická Vita Cola, nakrútených bolo hneď niekoľko úspešných filmov. Jeden z najzábavnejších námetov mal film Kleinruppin Forever o tínedžerovi zo západného Nemecka, ktorý na výlete do východného Nemecka stretne svoje identické dvojča a vymenia sa. Najlepší film, podobne ako seriál Weissensee, hovoril o Stasi, bola to dráma Životy tých druhých.
Nemecko zjednotil konzumný život, rozdiely pretrvávajú v sociálnej oblasti. Nenaplnil sa ani sen o jednom národe, dve tretiny obyvateľov ho stále považujú za rozdelený. Napriek tomu sa tieto dni konajú veľké oslavy na čele krajiny je žena, ktorá vyrastala vo východnom Nemecku. „Dodnes veci kupujem hneď, ako ich uvidím, aj keď ich práve nepotrebujem. Je to hlboko zakorenený zvyk z minulého režimu,“ povedala Angela Merkelová pri príležitosti osláv zjednotenia.
