BRATISLAVA. Možno si nie všetci pamätajú, že keď v roku 1994 Bruce Springsteen preberal Oscara za pieseň Streets of Philadelphia, ďakovnú reč začal Neilom Youngom. „Neil, táto cena je aj pre teba,“ vravel. Bolo to preto, že režisér Jonathan Demme si dovolil taký luxus, že s prosbou o pesničku pre svoju drámu Philadelphia prišiel aj za jedným, aj za druhým.
Young tú svoju nazval rovnako ako film. Je presne taká bezchybná ako tá Springsteenova, anjelským hlasom v nej spieva o túžbe po láske, o strachu zo samoty. A tiež bol za to nominovaný na Oscara.
Srdce zo zlata
Keby o tom, kto ho má dostať, mal rozhodnúť sám Demme, asi by si vybral Younga. Pretože hovorí: „Pre mňa niet väčšieho muzikanta.“ Pred štyrmi rokmi dokonca nasnímal dva jeho koncerty v Nashville.
Výsledný film Neil Young: Heart of Gold uvádzali ako bombastický mix zákulisných informácií a rozhovorov s členmi kapely. Bolo to zbytočné klamstvo, Youngovým fanúšikom by stačilo počuť, že je to obyčajný koncert. Aj jeden z amerických recenzentov skonštatoval, že už aj to by bolo strhujúce, keby napísal a zaspieval pesničku o pohári vody.
Koncerty v Nashville ho zastihli v čase, keď uvažoval nad svojimi najbližšími ľuďmi a ich miestom v jeho živote. A hoci to boli radostné vystúpenia, Demme ich zakončil tichou scénou: Young pred prázdnym publikom spieval Old Laughing Lady. No a kto si pozrie čiernobiely film k jeho najnovšiemu albumu Le Noise, pochopí, že dnes je ku konečnosti ľudského času ešte citlivejší.
Melancholický šibal
Neil Young občas sám nejaký film zrežíruje, na konci Nixonovej éry nakrútil svoj prvý dokument Journey Through The Past. Je to záznam jeho raz tichej, raz hlasnejšej revolty, a keďže bol vtedy ešte iba mladým umelcom, skúsil sa vyjadriť zložitými symbolickými obrazmi.
Nič také už dnes nepotrebuje, film Le Noise je síce esteticky premyslený, občas vizuálne ozvláštnený (napríklad aj zábermi, ktoré požičala NASA) v zásade je však jednoduchý. Producent Daniel Lanois ho spolu s Adamom Vollickom nakrútil vo svojej vile. Neil Young v ňom iba hrá a spieva o láske a vojne. Tento rok mu zomreli dvaja kamaráti a pár spolupracovníkov, ocitol sa sám a v melanchólii, čo sa vo filmovom obraze prejavilo tiež a veľmi prosto. Nik iný ako on v ňom nevystupuje.
Young sa pritom ani raz neusmeje, ani si nedáva viať vlasy pri ventilátore, ako niekedy na koncertoch zvykne. Ale vzniklo ešte kratučké sprievodné video, taký drobný vtip. Vezie sa v ňom vo svojom starom aute a nesie film Le Noise do „centrály“ YouTube. Má pritom na tvári rovnaký, súčasne nesmelý aj šibalský úsmev. Taký mával na začiatku kariéry, keď ešte neveril, že by si podobné filmy kúpili ľudia aj na DVD.
