Správu sme doplnili o autorský text SME
Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa získal prestížne literárne ocenenie za odpor jedinca voči moci, ale aj za jeho porážku.
BRATISLAVA. Švédska akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru spojenú s finančnou prémiou vyše milión eur peruánskemu autorovi „za zmapovanie štruktúr moci a jeho prenikavé obrazy odporu, revolty a porážky jednotlivca“.
„Je to jeden z najlepších latinskoamerických autorov," komentoval udelenie ceny Peter Englund, sekretár Švédskej akadémie. Llosa je zodpovedný za boom tejto literatúry v 60. a 70. rokoch. Bol čosi ako génius, svoju prvú knihu napísal ako 25-ročný. No je to predovšetkým špeciálny rozprávač príbehov," dodal Englund. Spisovateľ sa o ocenení dozvedel v Spojených štátoch, kde ho zobudil telefonát od Nobelovej komisie.
Mario Vargas Llosa (1936) patrí k najznámejším menám svetovej literatúry. Už prvými románmi zo 60. rokov sa pričinil o vlnu záujmu o latinskoamerickú literatúru. Jeho meno sa vyslovuje jedným dychom s Juliom Cortázarom, Carlosom Fuentesom, Jorge Luisom Borgesom či Gabrielom García Márquezom. S posledne menovaným si už viac než tridsať rokov nemôžu prísť na chuť. Hoci mladý Llosa napísal o Márquezovi svoju doktorandskú prácu, v roku 1976 ho Llosa napadol a Márquez skončil s monoklom (na snímke nižšie). Ani jeden z nich nikdy neprezradil, prečo sa pobili, a nasledovali desaťročia vzájomnej ignorácie. Márquez dostal Nobelovu cenu už v roku 1982.
Pozrite si doterajších držiteľov Nobelovej ceny za literatúru
Debut v plameňoch
V Llosovej tvorbe sa dajú nájsť prvky moderny aj postmoderny, zvyčajne kombinuje starostlivo naštudované historické fakty s vlastnou imagináciou. Debutoval v roku 1963 románom Mesto a psi, český preklad na tie časy pohotovo vyšiel o tri roky neskôr v Odeone. V slovenčine sú podľa webstránky vydavateľa momentálne dostupné romány Kto zabil Palomina Molera? a Rozprávač.
Román Mesto a psi je jedným zo zakladajúcich diel boomu latinskoamerickej literatúry v 60. rokoch. Pätnásťročného Llosu poslala rodina na vojenské gymnázium v Lime, kde sa odohráva aj čiastočne autobiografický román o neidylickom dospievaní. K popularite románu prispelo aj to, že ho po vydaní na dvore spomínaného gymnázia manifestačne spálili. Nemali byť na čo hrdí, autor zachytil konflikt chlapcov s nezmyselným vojenským drilom. Román s prelínajúcimi sa časovými a rozprávačskými rovinami ocenila španielska kritika, čím Llosovi otvorila cestu do Európy.
Zatiaľ čo v prvej fáze situoval svoje prózy do Peru, postupne rozširoval záber na ďalšie latinskoamerické krajiny. Doma vyštudoval právo a literatúru, ďalej študoval v Paríži a Madride. Od 90. rokov žije v Londýne, približne tri mesiace do roka trávi v Peru. Okrem esejistických kníh a románov je Llosa autorom divadelných hier, ale aj publicistom a literárnym kritikom. Roky zasahoval do politického diania v Peru, výraznejší úspech sa mu vyhýbal.
Najlepšie ženy sú z rodiny
Prvýkrát sa oženil v devätnástich, keď si zobral o trinásť rokov staršiu vzdialenú príbuznú (švagrinú matkinho strýka). Vzťah vydržal takmer desať rokov, za druhú manželku si vzal sesternicu, s ktorou mal tri deti. Llosu v mladosti priťahoval marxizmus a bol fanúšikom socializmu na Kube, od Fidela Castra sa odvrátil potom, ako uväznil básnika Herberta Padillu. Začal kritizovať ľavicové a pravicové diktátorské režimy, jeho politické názory sa priklonili k liberalizmu a neskôr až neoliberalizmu. V roku 1990 neúspešne kandidoval za peruánskeho prezidenta a navrhol výrazné ekonomické reformy. Jeho odporcovia sa pokúsili voličov vydesiť tým, že v rozhlase čítali sexuálne otvorené pasáže z jeho románov.
Llosove romány u nás vychádzali za socializmu aj po revolúcii, aj viac ich je dostupných v češtine. Líšia sa tematicky i žánrovo, od historických a mysterióznych románov cez politické trilery až po komédie. Podľa niektorých literárnych kritikov je jeho dielo najvýraznejšie a pre svetovú literatúru možno najdôležitejšie zo všetkých latinskoamerických autorov.
Minulosť literárnej Nobelovky
Nobelova cena za literatúru sa udeľuje od roku 1901. Ocenenie, ktoré by si podľa závetu Alfreda Nobela „mala odniesť osoba, čo na poli literatúry vyprodukovala najvýraznejšiu prácu v ideálnej oblasti", dosiaľ získalo 106 autorov. Jaroslav Seifert, vtedy ešte za Československo, v roku 1984.
Pri nobelovke za literatúru nie je príliš zvykom, aby cenu zdieľali viacerí autori. Tým sa napríklad líši od Nobelových cien za prírodovedné disciplíny.
V minulosti sa tak stalo iba štyrikrát. V roku 1904 sa o cenu rozdelili Frédéric Mistral a José Echegaray, počas prvej svetovej vojny v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppida, potom v roku 1966 Shmuel Agnon a Nelly Sachsová a napokon pred tridsiatimi šiestimi rokmi Eyvind Johnson a Harry Martinson.
Zo všetkých laureátov tejto Nobelovej ceny získalo ocenenie iba dvanásť žien. Stále je to však viac ako v prípade nobeloviek za chémiu, fyziku či medicínu.
Najstarším držiteľom prestížneho ocenenia za písanie sa pred tromi rokmi stala Doris Lessingová. Cenu získala za to, že „na základe ženskej skúsenosti skúma rozdelenú civilizáciu so skepticizmom, zápalom a vizionárskou silou". Mala vtedy 88 rokov.
Najmladším oceneným sa stal známy britský spisovateľ Rudyard Kipling. Keď v roku 1907 získal cenu „po zvážení sily jeho pozorovania, originality a predstavivosti, mužnosti nápadov i mimoriadneho talentu pre rozprávanie, ktorý charakterizuje výtvory tohto svetoznámeho autora", mal 42 rokov.
V histórii tohto ocenenia nezískal nikto Nobelovu cenu za literatúru viac než raz. Dvaja autori však cenu odmietli. Najskôr v roku 1958 Boris Pasternak, ktorého k tomu dotlačilo vedenie Sovietskeho zväzu. O šesť rokov nato nobelovku odmietol aj filozof a spisovateľ Jean Paul Sartre. Ako dôvod uviedol, že odmieta akékoľvek ocenenia.
Tomáš Prokopčák
Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikov, univerzitných profesorov či vedcov (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
Všetko o Nobelových cenách si prečítate po KLIKNUTÍ.
