AKTUALIZOVANÉ 16:15

Chcel byť prezidentom, má Nobelovku

Mario Vargas Llosa je spisovateľ, s ktorým sa vyše tridsať rokov nerozpráva iný latinskoamerický držiteľ ceny Márquez, bral si ženy z vlastnej rodiny a z ľavičiara sa zmenil na neoliberála.

Mario Vargas Lllosa prerušil dlhú sériu, keď Nobelovu cenu za literatúru dostávali iba európski autori.(Zdroj: MVARGASLLOSA.COM)

Správu sme doplnili o autorský text SME

Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa získal prestížne literárne ocenenie za odpor jedinca voči moci, ale aj za jeho porážku.

BRATISLAVA. Švédska akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru spojenú s finančnou prémiou vyše milión eur peruánskemu autorovi „za zmapovanie štruktúr moci a jeho prenikavé obrazy odporu, revolty a porážky jednotlivca“.

„Je to jeden z najlepších latinskoamerických autorov," komentoval udelenie ceny Peter Englund, sekretár Švédskej akadémie. Llosa je zodpovedný za boom tejto literatúry v 60. a 70. rokoch. Bol čosi ako génius, svoju prvú knihu napísal ako 25-ročný. No je to predovšetkým špeciálny rozprávač príbehov," dodal Englund. Spisovateľ sa o ocenení dozvedel v Spojených štátoch, kde ho zobudil telefonát od Nobelovej komisie.

Mario Vargas Llosa (1936) patrí k najznámejším menám svetovej literatúry. Už prvými románmi zo 60. rokov sa pričinil o vlnu záujmu o latinskoamerickú literatúru. Jeho meno sa vyslovuje jedným dychom s Juliom Cortázarom, Carlosom Fuentesom, Jorge Luisom Borgesom či Gabrielom García Márquezom. S posledne menovaným si už viac než tridsať rokov nemôžu prísť na chuť. Hoci mladý Llosa napísal o Márquezovi svoju doktorandskú prácu, v roku 1976 ho Llosa napadol a Márquez skončil s monoklom (na snímke nižšie). Ani jeden z nich nikdy neprezradil, prečo sa pobili, a nasledovali desaťročia vzájomnej ignorácie. Márquez dostal Nobelovu cenu už v roku 1982.

Debut v plameňoch

V Llosovej tvorbe sa dajú nájsť prvky moderny aj postmoderny, zvyčajne kombinuje starostlivo naštudované historické fakty s vlastnou imagináciou. Debutoval v roku 1963 románom Mesto a psi, český preklad na tie časy pohotovo vyšiel o tri roky neskôr v Odeone. V slovenčine sú podľa webstránky vydavateľa momentálne dostupné romány Kto zabil Palomina Molera? a Rozprávač.

Román Mesto a psi je jedným zo zakladajúcich diel boomu latinskoamerickej literatúry v 60. rokoch. Pätnásťročného Llosu poslala rodina na vojenské gymnázium v Lime, kde sa odohráva aj čiastočne autobiografický román o neidylickom dospievaní. K popularite románu prispelo aj to, že ho po vydaní na dvore spomínaného gymnázia manifestačne spálili. Nemali byť na čo hrdí, autor zachytil konflikt chlapcov s nezmyselným vojenským drilom. Román s prelínajúcimi sa časovými a rozprávačskými rovinami ocenila španielska kritika, čím Llosovi otvorila cestu do Európy.

Zatiaľ čo v prvej fáze situoval svoje prózy do Peru, postupne rozširoval záber na ďalšie latinskoamerické krajiny. Doma vyštudoval právo a literatúru, ďalej študoval v Paríži a Madride. Od 90. rokov žije v Londýne, približne tri mesiace do roka trávi v Peru. Okrem esejistických kníh a románov je Llosa autorom divadelných hier, ale aj publicistom a literárnym kritikom. Roky zasahoval do politického diania v Peru, výraznejší úspech sa mu vyhýbal.

Najlepšie ženy sú z rodiny

Prvýkrát sa oženil v devätnástich, keď si zobral o trinásť rokov staršiu vzdialenú príbuznú (švagrinú matkinho strýka). Vzťah vydržal takmer desať rokov, za druhú manželku si vzal sesternicu, s ktorou mal tri deti. Llosu v mladosti priťahoval marxizmus a bol fanúšikom socializmu na Kube, od Fidela Castra sa odvrátil potom, ako uväznil básnika Herberta Padillu. Začal kritizovať ľavicové a pravicové diktátorské režimy, jeho politické názory sa priklonili k liberalizmu a neskôr až neoliberalizmu. V roku 1990 neúspešne kandidoval za peruánskeho prezidenta a navrhol výrazné ekonomické reformy. Jeho odporcovia sa pokúsili voličov vydesiť tým, že v rozhlase čítali sexuálne otvorené pasáže z jeho románov.

Llosove romány u nás vychádzali za socializmu aj po revolúcii, aj viac ich je dostupných v češtine. Líšia sa tematicky i žánrovo, od historických a mysterióznych románov cez politické trilery až po komédie. Podľa niektorých literárnych kritikov je jeho dielo najvýraznejšie a pre svetovú literatúru možno najdôležitejšie zo všetkých latinskoamerických autorov.

Minulosť literárnej Nobelovky

Nobelova cena za literatúru sa udeľuje od roku 1901. Ocenenie, ktoré by si podľa závetu Alfreda Nobela „mala odniesť osoba, čo na poli literatúry vyprodukovala najvýraznejšiu prácu v ideálnej oblasti", dosiaľ získalo 106 autorov. Jaroslav Seifert, vtedy ešte za Československo, v roku 1984.

Pri nobelovke za literatúru nie je príliš zvykom, aby cenu zdieľali viacerí autori. Tým sa napríklad líši od Nobelových cien za prírodovedné disciplíny.

V minulosti sa tak stalo iba štyrikrát. V roku 1904 sa o cenu rozdelili Frédéric Mistral a José Echegaray, počas prvej svetovej vojny v roku 1917 Karl Gjellerup a Henrik Pontoppida, potom v roku 1966 Shmuel Agnon a Nelly Sachsová a napokon pred tridsiatimi šiestimi rokmi Eyvind Johnson a Harry Martinson.

Zo všetkých laureátov tejto Nobelovej ceny získalo ocenenie iba dvanásť žien. Stále je to však viac ako v prípade nobeloviek za chémiu, fyziku či medicínu.

Najstarším držiteľom prestížneho ocenenia za písanie sa pred tromi rokmi stala Doris Lessingová. Cenu získala za to, že „na základe ženskej skúsenosti skúma rozdelenú civilizáciu so skepticizmom, zápalom a vizionárskou silou". Mala vtedy 88 rokov.

Najmladším oceneným sa stal známy britský spisovateľ Rudyard Kipling. Keď v roku 1907 získal cenu „po zvážení sily jeho pozorovania, originality a predstavivosti, mužnosti nápadov i mimoriadneho talentu pre rozprávanie, ktorý charakterizuje výtvory tohto svetoznámeho autora", mal 42 rokov.

V histórii tohto ocenenia nezískal nikto Nobelovu cenu za literatúru viac než raz. Dvaja autori však cenu odmietli. Najskôr v roku 1958 Boris Pasternak, ktorého k tomu dotlačilo vedenie Sovietskeho zväzu. O šesť rokov nato nobelovku odmietol aj filozof a spisovateľ Jean Paul Sartre. Ako dôvod uviedol, že odmieta akékoľvek ocenenia.

Tomáš Prokopčák

Ako funguje nominácia na Nobelovu Cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikov, univerzitných profesorov či vedcov (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 204
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 924
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 632
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 741
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 365
  6. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 331
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 5 225
  8. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 887
  9. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 437
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 416

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Slovensko.sk bude vyzerať ako gmail. Toto sú nové e-schránky

Eseročky budú mať povinne aktivované schránky od júla. Za služby evidencie vozidiel sa bude dať zaplatiť kartou.

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne.

EKONOMIKA

Brusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Druhá Ficova vláda odklepla stimuly 125 miliónov.

Neprehliadnite tiež

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Americký policajt by na nás vystrelil

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu Mäso a piesok.

Iva Bittová: Umelci zarábajú menej ako remeselníci. Je to ponižujúce

Česká speváčka so slovenskými koreňmi žije v Spojených štátoch. Koncertuje u nás so skupinou Čikori.

Národná galéria konečne našla dielo pre svetovú udalosť, účasť však ignorovala

Nekonvenčná rebelka Jana Želibská je ozdobou benátskeho Bienále