V hlave má slamu. Ale páli mu to

Karlove Vary sú vo svete váženým a rešpektovaným festivalom, navštíviť ho prišli už aj Robert Redford a Robert De Niro. Tento rok bol jeho najväčšou hviezdou Kuky, ružový (pred vypratím červený) medvedík, hlavný hrdina nového filmu Jana Svěráka. Deti, dvadsiatnici aj štyridsiatnici tak trošku prišli o rozum, vedeli, že plyšová hračka sa ešte nedá kúpiť, ale skúšali nájsť aspoň tých pár kusov, ktoré boli kdesi poschovávané po meste. Karlovarský festivalový denník zverejňoval na prvej strane fotky tých, čo boli úspešní.

Sám Svěrák sa s filmom Kuky se vrací dostal do hlavnej súťaže a potom počúval niektoré nespokojné hlasy, že festival asi nie je úplne normálny, keď medzi závažné filmy o stave sveta zaradí dobrodružný bábkový film. „Neviem, čo s tým porota urobí. Je to taký úlet...,“ vravel. Ale nemusel. Jeho hlavná postava nevie otvárať ústa ani sa vyjadriť očami, vie akurát trochu zamávať ušami. No predsa. Keď treba povedať alebo naznačiť čosi pekné a zmysluplné, problém s tým nemá.

Pytlíci sú nebezpeční

Vo filme je to s tým Kukym tak, že sa stratí. Respektíve, dostane sa na skládku. Pár rokov to bola hračka z police, vhodná do postele. No potom musela do koša, pretože jej materiálové zloženie komplikovalo dýchanie šesťročnému Ondrejovi, ktorému patrila. Chlapec je z toho nešťastný, dúfa, že Kuky si nejako nájde spôsob, ako sa vrátiť zo skládky domov a predstavuje si, aká musí byť cesta cez hlboký les dlhá a nebezpečná.

Strážca lesa Kapitán Hergot, inak tiež dosť nezvyčajná bytosť, Kukymu hneď povedal: „Máte dobre blbú srsť na to, aby ste behali po lese. Všetko sa vám na ňu chytá. To je umelina, že?“ Okrem toho, po lese chodia aktívni a iniciatívni čističi Pytlík Vidlička a Pytlík Zapík, Kuky podľa nich patrí na skládku. Rovnaký názor má aj Anuška na športovom aute, on je vlastne taký politický konkurent Hergota. Tiež by bol rád strážcom a zatiaľ by mu spravilo radosť to, že mu Kukyho ukradne, keďže vidí, že medzi nimi začína opatrne vznikať akýsi cit...

Bábky si úlohu nevšimli

V skutočnosti sú to všetko drobné postavy, asi dvadsať­ centrimetrové. Väčšie neboli ani ich autíčka, športiak alebo kamión. Svěrák celú ich akciu aj dobrodružnú naháňaciu rallye nakrúcal v reálnom prostredí, pod stromami, pri machoch, v drobných riečkach, na pšeničnom poli. Digitálne musel iba odstrániť z obrazu drôtiky, na ktorých boli bábky vodené.

Zaujímavé, že práve teraz, keď sa česká aj slovenská kinematografia tak ťažkopádne snažia o moderný a realistický film, si tieto bábky ani nevšimli, že by to mala byť nejaká náročná úloha. To, že sa rozprávajú v ohromných dialógoch a v krásnej češtine, a že ich nahovorili bezchybné hlasy Zdeňka Svěráka, Pavla Lišku, Jirku Macháčka či Jiřího Lábusa, to človeka dosť bezpečne od tej reality odvlečie. No aj tak to nie je iba svet detskej fantázie. Tam, kde už aj Kuky aj Ondrej začínajú rozumieť ľudským emóciám a zodpovednosti za ne, tam už je predsa dospelosť.

V ozajstnom ohrození

V Karlovych Varoch sa porota rozhodla, že Kuky patrí na druhé miesto a filmu dala zvláštnu cenu. V českých kinách sa diváci zbierali trochu pomalšie, ako sa čakalo, Jan Svěrák mal v pláne, že v nich zostane ešte do Vianoc a že na Slovensko pošle kópie neskôr. Medzitým vyšlo aj DVD a jemu sa zdalo, že u nás už nebude mať zmysel robiť kampaň. Chvíľu hrozilo, že tento film k nám vôbec nepríde. Nevideli by sme Kukyho, Hergota, Dubánka, Klacíka, Žoužela, Vosivosáka, Pytlíkov, Koudelku ani Rohánka. Takú zlomyselnosť by nám hádam neprial ani Anuška.