Veľké architektonické mená sa Slovensku doteraz vyhýbali. Minulý týždeň slovenský developer oznámil, že súťaž o projekt v Bratislave vyhrala britsko-iracká architektka Zaha Hadid, ktorá v rovnaký týždeň dostala prestížnu Stirlingovu cenu.
Svetové meno nám už pri projekte River Parku sľubovala spoločnosť J&T. Holandský architekt Erick van Egeraat vytvoril koncept, ten však realizovali najmä slovenskí architekti. A kazil slovenský developer, keď stavbu zvyšoval tak, až sa stala obludnou.
Finančná skupina Penta minulý týždeň predstavila víťaza súťaže o komplex budov v Bratislave na Čulenovej ulici a sľubuje ešte slávnejšie meno – súťaž vyhrala britskoiracká architektka Zaha Hadid.
Ako prvá žena v histórii získala v roku 2004 Pritzkerovu cenu, čo je akási Nobelova cena za architektúru.
Plavecký štadión pre letnú olympiádu v Londýne 2012.
V centre experimentov
Zaha Hadid o dva týždne oslávi šesťdesiatku a okrem architektúry sa venuje aj interiérom a dizajnu, okrem iného navrhla aj karosériu trojkolesového vodíkového auta či sériu dámskych topánok.
Narodila sa v Bagdade a vyrastala v dome ovplyvnenom Bauhausom. Iracká metropola bola v päťdesiatych rokoch pokojným a prosperujúcim mestom, kde vedľa seba bez problémov žili moslimovia, kresťania aj židia. Mesto bolo v tom čase dostatočne bohaté, aby si mohlo dovoliť osloviť významných svetových architektov.
Hadid vyštudovala matematiku a po kratších pobytoch vo Švajčiarsku a Libanone sa napokon usadila v Londýne. Tam študovala v škole, ktorá výrazne ovplyvnila jej pohľad na architektúru. Architectural Association bolo centrom experimentovania a stretla tam Rema Koolhaasa, Eliu Zenghelisa či Bernarda Tschumiho, teda mená, ktoré v nasledujúcich rokoch posúvali hranice architektúry.
Mnohé z navrhnutých stavieb v čase vzniku ani nebolo možné postaviť, vývoj materiálov a najmä nástup počítačov však mnohé utopické projekty umožnil realizovať.
Už v tridsiatke mala Zaha Hadid vlastné štúdio, na prvú realizovanú stavbu však musela čakať dvanásť rokov. Bola ňou požiarna stanica vo Weile nad Rýnom.
Bohatý nemecký výrobca nábytku vtedy oslovil najperspektívnejších mladých architektov, vďaka čomu na jeho pozemkoch vzniklo niečo ako výstavná sieň modernej architektúry.
Hadid priťahovalo dedičstvo ruského suprematizmu zo začiatku storočia, ktorý zahubil nástup Stalina. Dlho sa zdalo, že Černikovove či Malevičove obrazy sa nedajú pretransformovať do architektúry, ale jej požiarna stanica to dokázala.
V krajinách hovoriacich po nemecky na začiatku realizovala viaceré významné stavby, ale jej meno sa rýchlo stalo svetovou značkou.
Na Slovensku jej projekt ráta so zachovaním Jurkovičovej teplárne, čím by sa zakladateľ modernej slovenskej architektúry dostal do skvelej spoločnosti.
Tento svet nie je pre ženy
Ak sa vynechajú mecenáši, dejiny architektúry sa takmer dajú napísať bez toho, aby ste spomenuli nejakú ženu.
Podľa stereotypov majú ženy horšiu priestorovú predstavivosť, dajú sa nájsť aj serióznejšie vysvetlenia. Architektúra, hlavne v začiatkoch, znamená nízke mzdy, dlhý pracovný čas, nečestné spôsoby a mačizmus na pracovisku.
Británia dala Zahe Hadid príležitosť, no zároveň je to krajina, kde uznanie často prichádza až vtedy, keď sa preslávite vo svete. To postihlo nielen ju, ale aj mnohých britských architektov.
Najvyššieho domáceho ocenenia sa dočkala až minulý týždeň, keď získala Stirlingovu cenu udeľovanú Kráľovským inštitútom britských architektov. Príznačné je, že to nebolo za budovu postavenú v Británii, ale za interiér Národného múzea umenia MAXXI v Ríme.
Mnohé zo stavieb navrhnutých Zahou Hadid neboli nikdy realizované, tento osud azda nepostihne slovenský projekt. Všetky cesty by potom nemuseli viesť do Ríma.
