
m si s ním už trinásť rokov.
Ľudia sa pýtajú - Prečo je ten Klimáček taký nadutý? Ani neodzdraví. Uvedomuješ si to?
Fakt? Možno je dôvodom mojich 1,75 dioptrií a to, že ešte stále nenosím okuliare, hoci by som mal. Ale som neschopný ísť do optiky a dať si ich spraviť. Dokážem zaostriť až z jedného metra. A mám aj zlozvyk, ktorého sa neviem zbaviť - stále premýšľam o veciach, na ktorých práve robím. Potom nechtiac nevidím ľudí okolo. Je to veľmi nepríjemné. Priatelia, a veľa iných ľudí sa už za to na mňa urazilo, niektorým som to spätne vysvetlil. Ostatných prosím o láskavé ospravedlnenie. Na budúci týždeň idem do optiky.
Čo môžeme urobiť zatiaľ, aby si si nás všimol?
Ideálne je rozpažiť na ulici ruky, krútiť sa na mieste, podľa možností aj vyskakovať a vykrikovať Ahoj, alebo Dobrý deň. Netradiční šialenci mi zväčša neuniknú.
Priam kultové predstavenie Divadla GUnaGU English is easy, Csaba is dead ma inšpirovalo ísť študovať angličtinu do zahraničia. Keď som sa po pol roku vrátila, zistila som, že sa všeličo udialo...
V septembri sme začali poslednú sezónu v Klube Čierny havran s prísľubom, že sa v rámci Starého mesta v najbližšom čase snáď presťahujeme o bránu ďalej - do podzemného Divadla F7. Podarilo sa. V januári 2002 nám Mestská časť Bratislava Staré mesto potvrdila nový priestor. Hráme v Divadle F 7 na Františkánskom námestí 7. Presťahovali sme sa do sály, ktorá je väčšia, čistejšia, technicky lepšie vybavená, a hráme tam častejšie, minimálne štyrikrát do týždňa.
V novembri som sa z internetu dozvedela aj o tvojom úspechu v rozhlase.
Zdramatizoval som prvú knihu slávnej Tolkienovej trilógie Pán prsteňov a musím dodať, že to bol predovšetkým Tolkienov úspech. Bol to veľkorysý rozhlasový projekt v réžii Jara Riháka, pri ktorého vzniku sa prvýkrát spojilo komerčné Rádio Twist s verejnoprávnym Slovenským rozhlasom. Myslím, že k spokojnosti oboch firiem, ale najmä poslucháčov, pokiaľ rátam tie e-maily, ktoré prišli, a ľudí, ktorí ma na ulici oslovili.
Čo písali poslucháči?
Ocenili zvukovú bohatosť nahrávky, a tí čo o mesiac videli v kinách film, aj to, že sme dali Tolkienovi oveľa väčšiu plochu, než filmári. Dostali sme tak do rozhlasovej podoby viac z príbehu, z jeho peripetií, aj jemností, ktoré sa do filmu nezmestia. Ten zas ohromuje vizuálnymi prostriedkami. Cédečka s nahrávkou sme poslali do Anglicka nadácii spravujúcej autorské práva pána Tolkiena. No, a dostali sme práva na dokončenie celej trilógie. V tejto chvíli som teda dopísal šesť dielov z druhej knihy Dve veže a cez leto ich bude Jaro Rihák v rozhlase nakrúcať.
Našli sa aj takí, čo ťa nepochválili?
Iste, najkurióznejší ohlas mi vyčítal, že som si namiesto výrazu fajkové korenie dovolil použiť slovo tabak. Chápem to, pretože Tolkien je kultová kniha a takú milujeme nekriticky, nedokážeme odpustiť ani drobný posun. Ak je na Slovensku milión čitateľov Tolkiena, ideálny by bol milión dramatizácií. Bohužiaľ, mohla sa udiať len tá jediná. Záujemcom odkazujem, že od jesene pôjde v éteri všetkých šesť starých častí, aj šesť nových.
Je nahrávka prístupná aj na cédečku?
Obe rádiá to chceli, ale na to sme práva nedostali.
V divadle ste medzičasom urobili konkurz na herečky...
Keď si nám odišla do Austrálie, čo sme mali robiť? Prišlo osem herečiek. Niektoré z nich som hneď obsadil do Lary - hry o počítačových technológiách a internete, s ktorou sme nové divadlo otvorili. Máme skvelého grafika Juraja Demoviča, ktorý urobil počítačovú grafiku a videoart. Priamo z laptopu premietame na scénu, čo je technológia doposiaľ na slovenských javiskách veľmi málo používaná. Je veľmi efektná, ale aj veľmi riskantná. Systém môže kedykoľvek "spadnúť" a ty odrazu premietaš čiernu plochu. My to riskujeme a o treťom tisícročí hovoríme prostriedkami tretieho tisícročia. A skoro som zabudol na Modrý buldozér - detský kabaret Igora Adamca a Martina Vaneka, ktorým divadlo GUnaGU vo svojej sedemnástej sezóne prvýkrát začalo hrať pre deti.
Čechovov boxer je ďalšie nové predstavenie. Vlani si za text získal v Čechách Cenu Alfréda Radoka. Teda s novou hrou, novým divadelným priestorom dostali priestor aj ďalší noví herci...
Napríklad Gabika Škrabáková, Darina Abrahámová a Robo Laurinec. Na konkurze sme vtedy prijali všetkých osem uchádzačiek a napadlo mi - keď máme osem zaujímavých herčiek, urobme pre ne hru! Tú teraz skúša režisér Karol Vosátko. Bude sa volať Modelky a je inšpirovaná svetom modelingu, atmosférou castingov a osudom úspešných či menej úspešných modeliek a ich profesie, ktorá ich dokáže vyniesť do mediálneho neba, ale aj do pekla všelijakých diét a závislostí.
Telefonovali mi zo Slovenskej televízie, či mám na leto program, pretože sa vraj bude pokračovať v nakrúcaní seriálu situačných komédií Zborovňa, ktorý si napísal.
Aj ja som bol milo prekvapený. Od septembra - so začiatkom školského roka - začnú vysielať v STV znovu Zborovňu. A majú záujem nakrútiť ďalších šestnásť nových častí. Pracujeme na nich s autorom námetu Radkom Bachratým, režisérom má byť opäť Stano Párnický.
Čo sa v Zborovni udeje?
Diana Mórová (zástupkyňa Elena Poverová, ktorá sa znamenite vyzná v počítačoch) sa možno vydá. Alebo Marián Zednikovič (riaditeľ Blizna) sa ožení? V jednej časti prídu do Zborovne mafiáni, pretože tvojej postave (Laura Chudá - nemčina, etika) odrazia spätné zrkadielko na aute a je z toho kauza. Potom bude v škole umiestnená bomba, príde kriminálka - a veľa iných vecí.
Čo ty obyčajne pozeráš v televízii?
Správy a Simpsonovcov - obľúbený seriál nášho šesťročného syna. To je brilantný scenár s brilantným humorom. A čo budem určite pozerať, a aj nahrávať, to je Mestečko Twin Peaks, Lynchov seriál, ktorý reprízujú na Českej televízii.
Svojho času ťa režisér Jozef Bednárik oslovil na projekt pôvodného slovenského muzikálu. Ako sa vyvíja?
Z toho zišlo, ale s Jozefom Bednárikom ideme onedlho nakrúcať v STV Secesiu, hranú hudobno-zábavnú reláciu, akýsi prierez literatúrou, výtvarným umením, módou, ale aj kulinárskym umením obdobia secesie. Varí sa dobová francúzska vínová polievka, tancuje ruský balet, Munch hovorí o svojich obrazoch, do toho sa tancuje kankán, pani Hegerová spieva šansóny - bude to voľné pásmo secesných klipov o secesnom životnom štýle. Spolu sme písali scenár, čo bolo kuriózne, pretože ja som človek, píšuci na počítači a pán Bednárik píše na nejakom raketovom písacom stroji, ako usudzujem podľa typu písma. To, čo som ja napísal na laptope, on rozstrihal, vlepil a dopísal na stroji. Potom som výslednú verziu z toho jeho stroja zasa ja prepisoval do svojho počítača. Uvidíme, ak sa Secesia vydarí, mohol by z toho byť veľmi pekný cyklus umeleckých štýlov posledných dvoch-troch storočí. Mám z toho radosť.
Teba tie dejiny prenasledujú. Napísal si hry inšpirované ruskou aj francúzskou revolúciou, inú z obdobia nacistického Nemecka. Čím ťa dejiny vzrušujú?
Dejiny ma fascinujú svojou uzavretosťou. Nedá sa na nich už nič zmeniť, ale stále sa niečo nové dozvedáme. Známe fakty potom len ľahúčko posúvam, a to je zábavné. Jedna historická udalosť sa tak vysvetlí z iného uhla. Je to fikcia, mala by byť hravá, a zaujímavá, aby to bavilo aj divákov. Sú to zábavné umelé dejiny. S paralelnými dejinami veľa pracuje aj sci-fi literatúra. V poslednom čase ma však viac zaujíma to, čo sa deje teraz okolo nás. Takú realitu nevymyslíš.
Z čoho nemáš radosť?
Že si diváci v našom divadle vyberajú radšej komédie než hry, ktoré sú vážnejšie, aj keď my vždy nazeráme na svet z veselšej stránky. English is easy, Csaba is dead, veľmi tvrdá mafiánska čierna komédia, je beznádejne vypredaná na celý mesiac snáď v priebehu jedného dňa. Ale veci komplikovanejšie a sofistikovanejšie mávajú kolísavú návštevnosť. To ma mrzí. Robím to divadlo nekomerčne, na kolene, sponzorské peniaze meškajú. Ale - robím to vlastne pre seba, lebo ma to hrozne baví, a baví to tých iks ľudí, ktorí so mnou v divadle spolupracujú. A, chválabohu, väčšinou to baví aj divákov. Ja som taký ten maximalista, čo by chcel mať vždy nabité. Čuduješ sa?
Nie. A z čoho máš momentálne najväčšiu radosť? Teda okrem toho, že som sa už vrátila?
Z toho klokana, čo si prepašovala v kabelke a z filmu, ktorý sa možno bude nakrúcať v Čechách podľa mojej divadelnej hry Rozkvitli sekery, inscenovanej v Divadle SNP v Martine. Jeden pražský režisér sa ma spýtal, či som ochotný prepísať hru do filmovej podoby. Už som dopísal štvrtú verziu scenára, ktorý teraz žiada o grant a zháňa sponzorov. Možno z toho nič nebude, ale potešil ma už samotný záujem o text. Film som ešte nerobil, nikdy som sa do toho neodvážil pustiť kvôli tej márnosti, ktorá je vždy viac-menej 99 percentná. Veľa písania, a nakoniec žiadny film. Teraz to možno vyjde. Škoda, že nie na Slovensku.
Autor: Oľga Belešová/ Foto: Peter Leginský