Polanského Pianista. FOTO – GUY FERRANDIS
K radosti z Polanského úspechu v Cannes sa v Poľsku pridáva kritika a pochybnosti. Všetky poľské denníky vyšli predvčerom s takmer tou istou titulnou fotografiou: Roman Polanski žiari so Zlatou palmou z Cannes. „Mal som radosť, lebo je to poľský film,“ povedal režisér Andrzej Wajda. „Je to potvrdenie toho, že existuje poľská kinematografia.“
Andrzej Wajda nakrútil roku 1981 slávneho Muža zo železa, poctu hnutiu Solidarnosc – a tento jeho film získal v tom roku Zlatú palmu v Cannes ako vôbec prvý poľský film v dejinách. „V Pianistovi vyznamenali film o našich tragických, smutných dejinách,“ povedal senátor Krzysztof Piesiewicz, autor scenárov legendy poľského filmu Krzysztofa Kieslowského.
Pianista sa už premieta vo veľkej časti Európy a poľská premiéra bude 1. septembra. V deň začiatku 2. svetovej vojny, keď Nemci napadli Poľsko, príde do tejto krajiny film o klaviristovi Wladyslawovi Szpilmanovi, ktorý prežil geto vďaka svojmu umeniu a zomrel len pred dvoma rokmi vo Varšave.
Radosť z úspechu mierne prehlušila fakt, že poľskí filmoví kritici neboli práve nadšení. Film – prvý, ktorý Polanski nakrútil o Poľsku, odkedy odtiaľ pred štyridsiatimi rokmi odišiel – je veľmi korektný, ale aj veľmi konvenčný a všetko, len nie strhujúci, napísala z Cannes filmová kritička denníka Rzecpospolita. Recenzent Gazety Wyborczej ľutoval, že vo filme nie je viac z Polanského života. Roman Polanski prežil geto v Krakove a zachránil sa ukrytý u sedliakov.
Za mierne nekorektné sa považujú Polanského výroky na tému holokaust. Polanski, ktorý dlho žil v USA a vo Francúzsku, novinárom povedal: „To, čo sa v tridsiatych rokoch stalo v Nemecku, by sa mohlo stať napríklad aj vo Francúzsku. Francúzi nie sú na takéto excesy menej náchylní.“ Aj Amerika je zraniteľná: „Je taká disciplinovaná! Keď tam žijete, tak to cítite: sú veľmi nemeckí. Majú tendenciu vo všetkom robiť poriadok.“ Poliaci sú podľa neho odolnejší, aj keď nejaký ten pogrom sa občas prihodí.
Henryk Grynberg, poľský židovský autor, žijúci v USA, o literárnej predlohe k Pianistovi nedávno napísal, že má pochybnosti o Szpilmanovom autorstve, a viaceré detaily mu pripadajú nepravdepodobné. Tiež sám prežil holokaust – a tvrdí, že židovského umelca vtedy pred transportom do koncentráku jednoducho nemohol zachrániť policajt geta. „To sa nikomu inému nestalo,“ hovorí Grynberg a naznačuje, že Szpilman za to musel dobre zaplatiť. To, samozrejme, nie je výčitka, ale prečo o tom nehovorí? Henryk Grynberg tiež pripomína, že v prvom vydaní Szpilmanových spomienok roku 1946 figuruje aj významný poľský hudobný kritik Jerzy Waldorff. Je tam uvedený ako človek, ktorý spomienky „spracoval“. A Szpilmanov syn ho z neskorších vydaní vyretušoval.
Nech je to akokoľvek, Polanského film, príbeh z geta pod Kristom týčiacim sa na Kostole svätého Kríža – tu je pochované srdce Frederyka Chopina, ktorého hudba zachráni Pianistovi život – práve vyhral Zlatú palmu z Cannes. Poľsko má dôvod na oslavy.
ANDREA PUKOVÁ
