Meno páchateľa nie je dôležité a kriminálna zápletka je len kulisou na ilustráciu morálneho sveta dvoch protagonistov.
Julian Barnes má rád paradoxy. Čo iné možno očakávať od britského frankofila? Iba to, že s rovnakou samozrejmou ľahkosťou, s akou vymýšľa príbehy bisexuálneho expolicajta, ktorý sa vydáva po stopách zločinu v Soho, vytvorí aj dokonale (britsky) elegantný román odohrávajúci sa v Anglicku na prahu dvadsiateho storočia.
Recenzia/kniha
Julian Barnes: Arthur & George
Preklad: Jarmila Samcová
Tatran 2010, 380 strán
Skutočná kauza
Opísal v ňom skutočnú kauzu nespravodlivo odsúdeného mladíka parského pôvodu Georgea Edaljiho, ktorého obvinenie z krutého týrania zvierat sa rozhodol napadnúť Arthur Conan Doyle, autor najslávnejšieho detektíva všetkých čias - Sherlocka Holmesa. Arthur & George bol v roku 2005 nominovaný na Bookerovu cenu a všeobecne sa očakávalo, že ju aj získa. Napokon však bola cena udelená inému J. B. - Johnovi Banvillovi s menej britským, a teda menej lokálne vyžarujúcim románom More.
Ten, kto očakáva predovšetkým napätie, stupňujúci sa dej, či nebodaj nejaké dramatické vyvrcholenie, bude sklamaný. Meno páchateľa sa dozvedáme akoby mimochodom a v podstate ani nie je dôležité. V Arthurovi & Georgeovi ide predovšetkým o dve hlavné postavy, celá kriminálna zápletka ostáva viac-menej kulisou, na pozadí ktorej Barnes ilustruje ich morálny a citový svet.
Vo Veľkej Británii sa román dočkal veľkého ohlasu. Nečudo, autor Sherlocka Holmesa je občanmi Spojeného kráľovstva uctievaný a považovaný za britskejšieho ako fish & chips. „Obaja sme neoficiálni Angličania," vraví Georgeovi v knihe slávny spisovateľ.
Neznámy sir Doyle
Barnes tým tak trochu zlomyseľne poukazuje na skutočnosť, že sir Doyle, ktorý stvoril anglický idol známy svojou fajkou, bol pôvodom írsky katolík a predstavuje nám ho v súvislostiach, v akých nie sme o ňom zvyknutí uvažovať. Ako húževnatého, usilovného, talentovaného, no zľahka arogantného a samoľúbeho muža.
Sympatickejším ho nerobí ani fakt, že vystupuje proti volebnému právu žien, či jeho priúzky vzťah s matkou. Barnesov Doyle je však nadovšetko ľudský, a preto nesmierne odzbrojujúci. Utiahnutý a systematický advokát, syn anglikánskeho vikára parského pôvodu, je jeho úplným protikladom. „Anglicko je bijúce srdce impéria," učí Georgea jeho otec.
A malý chlapec si predstavuje žily a tepny, ktorými sa spája s miestami na mape, do ktorých pumpuje krv: Sydney, Kapské Mesto a Bombaj, miesto, odkiaľ pochádza jeho otec. Doma ho učia anglickým cnostiam: čestnosti, usilovnosti, viere v Boha - anglikánskeho Boha, samozrejme. Barnes sa takmer mimovoľne zaoberá i národnou identitou a z Arthura & Georgea robí aj akýsi veľký anglický román.
Čo môžeme dokázať?
Arthur Conan Doyle bol známy svojím „špiritizmom", v Sovietskom zväze bolo dokonca jeho dielo z dôvodu údajnej propagácie okultných vied určitý čas zakázané. Táto jeho rozkošná extravagancia viedla k viacerým sporom s jeho známymi, ktorí neboli schopní či ochotní akceptovať ju. Rozhádal sa i so svojím dlhoročným priateľom Erikom Weiszom, ktorý sa neskôr preslávil pod umeleckým menom Houdini.
Paradox je priam ironický - Doyle, lekár, a teda vedec na strane špiritistov, a Houdini, iluzionista a majster úniku na strane rozumu. „Čo však môžeme skutočne dokázať?" pýta sa Barnes. Existenciu sveta duchov? Očividnú nevinu príslušníka menšiny? Niektorým veciam treba jednoducho len uveriť.
Autor: Zuzana Demjánová
