Hovorí sa, že v Dolnej Krupej popri svojich cestách strávil istý čas aj Beethoven. Majú tam po ňom pomenované námestie aj krčmu. Mladá čašníčka nám v nej krásnou trnavčinou hovorila o tom, ako sa v Krupej zmenil miestny kaštieľ. Po vojne tam bol blázinec a tým začal chátrať. No ešte na konci socializmu to vraj bolo celkom fajn, lebo vždy tam bola po chodbách nejaká výstava hudobných nástrojov.
V nedeľu tam bol komorný koncert. Vlado Godár vybral Beethovenove úpravy škótskych piesní, po nich mezzosopranistka Petra Noskaiová spievala pieseň Gija Kančeliho z filmu Slzy padali, ktorý v Dolnej Krupej vraj naisto bol, ešte pred revolúciou mu tam ponúkli aj umelecký pobyt. Najkrajšie v tom starom kaštieli však zneli moderné skladby, ktoré napísal Vlado Godár. Medzi nimi bol Talizman, nokturno pre klavírne trio.
Godár o ňom povedal: „V lete v roku 1979 som začal písať komornú skladbu, ktorej výzor mňa samého natoľko prekvapil, že som prácu v polovici nechal tak. Výpoveď skladby nezodpovedala mojim kompozičným ideálom, ani jej hudobný jazyk nepatril do mojej dielne." Dokončil ju až po štyroch rokoch, keď k nej pripísal názov a motto, ktoré našiel v Smutných trópoch Lévi- Straussa:
