Slovenská televízia dnes večer uvedie dokumentárny film Dušana Hudeca Celý svet je úzky most o živote košického rabína Steinera. Nasledujúce mesiace by malo byť dokončených viacero dokumentárnych projektov.
BRATISLAVA. „Ja som nikdy nebol v Košiciach, ja som nikdy nebol rabínom,“ spomína si košický rabín na to, ako reagoval na ponuku vrátiť sa z Izraela na Slovensko a stať sa „rabínom z ľudu“.
Narodil sa na Slovensku, kde prežil pekné detstvo, všetko však pretrhla vojna, keď jeho rodina prežila iba vďaka rodine Jána Mozoláka, ktorá ich schovávala v dome na kopaniciach.
Nemci tušili, že tam niekde sa skrýva židovská rodina a vyhrážali sa mu, v úzkom úkryte za falošnou stenou sa im však podarilo prežiť až do oslobodenia.
Rok po komunistickom prevrate sa budúci rabín Steiner odsťahoval do Izraela, kde ho čakal nástup do vojenskej služby a nasadenie v krvavom konflikte, kde prišiel o viacerých kamarátov. Jeho matka, otec a sestra sa mohli odsťahovať do Izraela až v roku 1963.
Rodičia museli na staré kolená začať od nuly v novej krajine, kde s nimi už príliš nepočítali – otcovi pre jeho šediny ani nechceli vydať vodičský preukaz, lebo ho údajne v takom veku nepotrebuje a pomohla mu iba finta, keď si prefarbil vlasy.
Rabínov mladý syn žijúci v Izraeli nechápe, ako mohli ľudia pasívne čakať v rade na transporty a nič neurobiť. Vyrástol v sebavedomej krajine, ktorá má silnú armádu a nehodlá pripustiť, aby sa niečo podobné opakovalo.
Rabín hovorí o svojom kamarátovi, ktorý sa po presťahovaní do Izraela tešil, že na ulici konečne môže zakričať „Moše, počkaj ma“ bez toho, aby sa za ním hneď obzrelo sto ľudí.
Na záberoch nakrútených v Izraeli rabín s trpkosťou spomína na rodné Zlaté Moravce, „tam som pre nich bol iba židákom, tu som Jossi“.
Keď rodina po vojne po dlhých mesiacoch vyliezla z temného úkrytu, ich telá na slnku opuchli a v meste ich ohovárali, akí sú vykŕmení. Len málo ľudí sa tešilo, že sa im podarilo prežiť.
Rabín oceňuje postoj Nemcov, ktorí si po vojne aspoň priznali vinu, hoci sa na holokauste podieľali aj iné národy. Slováci sa podľa neho naďalej tvária, že sa nič nestalo.
Aké nové filmy uvidíte
V tomto roku prišiel do kín jediný slovenský hraný film, viac sa darí tvorbe dokumentov.
Režisér dokumentu Celý svet je úzky most Dušan Hudec na budúci rok pripravuje aj iný podobný dokument o židovských rodinách z Medzilaboriec a ich potomkoch žijúcich v zahraničí. Pred šiestimi rokmi vyvolal veľkú debatu jeho dokument Miluj blížneho svojho o pogrome v Topoľčanoch. Vtedajší riaditeľ STV Richard Rybníček odkladal odvysielanie a po dlhých debatách to bolo možné iba po šalamúnskom rozhodnutí, že hneď po dokumente musí nasledovať diskusná relácia k téme.
K téme židovstva sa vracia aj režisér Matej Mináč, ktorý pred jedenástimi rokmi nakrútil hraný film Všichni moji blízcí, o tri roky nasledoval dokument Nicholas Winton – sila ľudskosti, kde inými prostriedkami prerozprával ten istý skutočný príbeh muža, ktorému sa podarilo zachrániť 669 českých a slovenských detí. Naň by mal nadväzovať nový Mináčov dokument Nickyho rodina, kde sleduje neobyčajný ohlas Wintonovho činu vo svete a mapuje, ako sa ním nechali inšpirovať študenti po celom svete, aby konali dobro. Film by mal mať premiéru začiatkom budúceho roka.
V záverečnom štádiu postprodukcie sa nachádza viacero ďalších dokumentov, už o pár týždňov bude mať na festivale dokumentárnych filmov v Jihlave premiéru film českej dokumentaristky Eriky Hníkovej s pracovným názvom Nesvadbovo. Nakrúcala v obci na východnom Slovensku, kde sa starostom stal bývalý generál a jeho hlavným cieľom je rast populácie. Všetkými možnými prostriedkami chce dať dokopy slobodných tridsiatnikov a dokumentárna komédia zachytáva priebeh a výsledky tohto sociálneho inžinierstva.
Podľa informácií Media Desk Slovensko sa dokončuje aj sociálny film Až do mesta Aš o ženách rôzneho veku a vzdelania zarábajúcich v cudzine, hudobný dokument Jas až požár, „slovenský Twin Peaks“ Normalizácia o tridsať rokov nevyjasnenej vraždy či dokument Skala útočišťa o dlhoročnom obnovovaní kláštora v Slovenskom raji. Do vzdialenej histórie sa vyberie hraný dokument Čas grimás s premiérou ohlásenou už na november. Životopisný film rozpráva o excentrickom sochárovi F. X. Messerschmidtovi, ktorého séria hláv s podivnými grimasami fascinuje dodnes.
(jang)
