Kontroverzným projektom, ktorý zvíťazil v architektonickej súťaži CE.ZA.AR., sa bude dnes zaoberať predstavenstvo komory architektov.
Pred pár dňami Slovenská komora architektov rozdala ceny CE.ZA.AR. za rok 2010. V kategórii Bytové domy zvíťazil kontroverzný projekt v košickom Mestskom parku.
Porota však ocenila stavbu, ktorá obišla územný plán, a to s požehnaním vtedajšieho hlavného architekta mesta.
Luxusná adresa
Stavba, ktorá je v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie bola v roku 2007 skolaudovaná ako nebytová. Územný plán tu totiž bytové stavby nedovoľuje, iba stavby na šport a rekreáciu. Papierovo preto ide o športovo-relaxačné centrum, určené iba na krátkodobé ubytovanie.
Väčšinu jeho plochy však tvorí sedem luxusných apartmánov. Adresu Mestský park 1 si ako trvalý pobyt píšu viacerí prominenti: podpredseda Smeru-SD Pavol Paška, bývalý hlavný architekt mesta Košice Peter Murko aj architekti domu Juraj Koban a Štefan Pacák.
Dom pritom doteraz nebol skolaudovaný na bývanie. Podľa stavebného zákona má charakter nebytovej stavby, rovnako je zapísaný aj v katastri nehnuteľností. Ak by išlo o bytový dom, ako to vyznieva z výsledkov súťaže, bola by to stavba postavená v rozpore s územným plánom.
„Prihlásiť dielo na ocenenie môže len jeho autor, ak je členom našej komory. On rozhoduje aj o tom, do ktorej kategórie sa dielo prihlasuje. Aktivity a rozhodnutia orgánov územného plánovania, stavebných úradov, štátnych orgánov a obcí nemajú na udeľovanie ceny vplyv, podľa štatútu ceny nie sú obsahom hodnotiacich kritérií,“ vysvetľuje Juraj Šujan, predseda Slovenskej komory architektov.
Arogantný precedens
Jeden z tímu architektov domu Juraj Koban je zároveň dekanom Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Po prihlásení projektu do kategórie Bytové domy povedal: „Bolo by možno aj dobré, keby porota stavbu diskvalifikovala, to zaradenie je skutočne problematické,“. Nakoniec však cenu prebral s poďakovaním „všetkým Košičanom, že nám s tou stavbou pomohli“.
Hlavný architekt Košíc Martin Drahovský projekt označil ako „priestorovo arogantné riešenie“. Tvrdí, že ako člen komory architektov už nomináciu objektu ako bytový dom nepovažoval za šťastnú: „Upozornili sme komoru na problematickosť objektu, no už bolo neskoro a my nemôžeme zasahovať do jej rozhodovania. To, že by mali byť preskúmané kolaudačné rozhodnutia, sa doteraz v súťaži nevyskytlo, je to precedens.“
Člen poroty súťaže CE.ZA.AR. Pavol Paňák tvrdí, že ide o kvalitnú architektúru, no jej pozadím sa chcú architekti zaoberať na dnešnom zasadnutí predstavenstva. „Doteraz sme po tom nikdy nepátrali, nebolo to podmienkou súťaže. Keby sme takýto návrh vylúčili, jeho autor by nás mohol napadnúť, že to nebolo v štatúte. Pre nás je to poučenie – do štatútu súťaže treba dostať vetu, že prihlásené dielo musí byť legislatívne v poriadku.“
Ani architektúru neobchádzajú kauzy, tie naše sa zvyčajne týkajú iba obyčajných podvodov.
Vo vyspelejšom svete sa rieši, či navrhnuté budovy zapadnú do zvoleného prostredia, prípadne ľudí desí prekročený rozpočet. Ten osemnásobne prestrelili pri výstavbe škótskeho parlamentu, inou extrémne predraženou stavbou bola Opera v Sydney. Česi zahltili verejnú debatu spormi okolo toho, kde a či vôbec postaviť Kaplického knižnicu, Francúzi sa podobne hádali pre sklenú pyramídu pred Louvrom.
U nás sa namiesto ušľachtilých estetických debát vedú hlavne spory o malých a veľkých podvodoch. Rovnaké scenáre sa opakujú donekonečna od Košíc až po Bratislavu. Začne sa stavať načierno a potom sa stavba sériou úplatkov zlegalizuje. Postavia sa dotované sociálne byty a tie dostanú známi. Alebo sa uvedie nejaký ušľachtilý účel stavby a potom sú z toho byty pre papalášov tak ako v Košiciach.
Bola by z toho iba lokálna aférka, keby za ňu architekti nedostali významnú cenu. Jej štatút sa zrejme zmení, aby sa to neopakovalo. Za úvahu by však stála aj anticena za najväčšie hriechy. Kandidátov na víťaza by už teraz bolo neúrekom.
