Má 76 rokov, ale jeho koncert trval tri hodiny a hoci v sále boli stoličky, posledné pesničky všetci počúvali postojačky.
BRATISLAVA. „Toto je náš posledný koncert v Európe. Zahráme vám všetko, čo máme,“ povedal v stredu krátko po ôsmej Leonard Cohen v Bratislave a naozaj to s kapelou dodržal. „Vďaka za vrelé prijatie,“ dodal krátko pred polnocou a obradne sa uklonil nadšenému publiku.
A hoci organizátori akcií v Národnom tenisovom centre takmer vždy čelia pokutám za sťažnosti ľudí bývajúcich v okolí kvôli rušeniu nočného kľudu, tentoraz sa nik sťažovať nemohol. Tak jemný a príjemný koncert v tejto sále ešte nebol.
Žiadna dohasínajúca hviezda
Prvýkrát tu hral vlani, no včera tomu nič nenasvedčovalo. Už hodinu pred začiatkom koncertu sa okolo Sibamac arény nedalo zaparkovať a pred vchodom postávali ľudia, ktorí sa snažili kúpiť si lístok. Že mal Leonard Cohen opäť vypredané nebola náhoda - nie je žiadnou dohasínajúcou hviezdou, ktorej je už aj Slovensko dobré. Má síce dôchodcovský vek, ale na koncertoch sa nešetrí, rozdáva krásu svojej hudby a čaro svojho hlboko posadeného hlasu naplno.
Bol to miestami až mystický zážitok. Viackrát sa zdalo, že pomalšie sa už hrať ani nedá a napriek tomu, že šlo o večer v polovici pracovného týždňa, ktorý trval tri hodiny, azda nik v sále nedokázal zaspať. Aj preto, že koncert bol skvele vystavaný a Cohen potešil fanúšikov, ktorí ho v Bratislave videli vlani zaradením niekoľkých iných skladieb. Inak išlo všetko podľa očakávaní. Alebo presnejšie povedané, nad očakávania skvele.
Na úvod sa tradične svižne vyhupol na pódium, v tradičnom obleku s klobúkom, tradične často si počas spevu pokľakol na kolená, tradične noblesne komunikoval s kapelou i publikom. Má veľký šarm, ale aj zmysel pre humor - keď mu publikum po jednoduchom sóle zatlieskalo povedal „Vďaka, ste veľmi láskaví".
Ak si niekto ešte myslel, že je autorom jediného hitu, po prestávke musel definitívne pochopiť, že to tak nie je. Suzanne a Hallelujah zapadli (v dobrom zmysle) medzi ostatné pesničky. Skvele zneli Bird on the Wire, slávna spomienka na Janis Joplin Chelsea Hotel #2, I'm Your Man pozorne počúval najmä Juraj Kukura, ktorý sa kedysi pokúsil o coververziu (v sále bola aj premiérka Radičová).
Vrcholom večera však boli prídavky. Už prvý So Long, Marianne postavil všetkých divákov zo stoličiek, geniálne (a dvojzmyselne) vyznel I Tried To Leave You a po záverečnom Ain't No Cure For Love už naozaj nemohlo zaznieť nič.
Sú to v podstate jednoduché veci, ale úžasné svojou prirodzenosťou a silou, ktorá z nich sála. Cohen akoby s úvodnou Dance Me To The End Of Love škrtol zápalkou a ten oheň udržal až do konca. Bezchybná kapela, ktorej šéf Roscoe Beck sa prvýkrát objavil vedľa speváka už koncom 70. rokov, už len nenápadne, no veľmi muzikálne prikladá, aby ten plameň divákov príjemne hrial.
Koncert by utiahol aj sám, ale bola by to škoda, keď má v kapele skvelého multiinštrumentalistu Dina Solda a španielskeho virtuóza na rôzne strunové nástroje Javiera Masa. Výborní sú aj ostatní muzikanti a spevácke duo sestier Webbových. V Bratislave chýbala iba Cohenova dlhoročná spolupracovníčka a múza Sharon Robinson, ktorá ochorela.
Posledné turné
Bratislavský koncert bol nielen poslednou zastávkou európskeho turné tejto zostavy. Ako potvrdil organizátorom spevákov manažment, išlo o posledné európske turné vôbec.Práve preto bolo v stredu večer v Národnom tenisovom centre aj nezvyčajne plno fanúšikov z Rakúska, Maďarska či dokonca z Nemecka.
Niekoľkí z nich na záver koncertu rozvinuli asi pätnásť metrový transparent s nápisom Europe Is Crazy For You Come Back! (Európa za tebou šalie, vráť sa), no hoci Cohen vyzeral v skvelej forme, predsa len mu už ťahá na osemdesiatku. To svoje už publiku dávno dokázal a viacnásobne odovzdal. O to viac môžu ľutovať všetci, ktorí ho nezažili ani raz. Takúto možnosť už možno mať nebudú. Bol to výnimočný večer.
