PRAHA. Křižan napísal niekoľko veľmi úspešných scenárov celovečerných filmov i seriálov.
V Česku v ostatných rokoch bol najúspešnejší jeho scenár k filmu Je třeba zabít Sekala. Snímka v roku 1997 získala až desať Českých levov, vrátane ceny za réžiu.
Na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch vlani u poroty i divákov bodoval slovenský film Pokoj v duši, pod ktorým je Křižan podpísaný ako spoluautor námetu a autor scenára. Křižan sa tak vlani do západočeského kúpeľného a filmového letoviska symbolicky vrátil: v roku 1977 tam získal cenu film Stíny horkého léta a v roku 1980 film Signum laudis. V snímke vtedy exceloval slovenský herec Vlado Müller.
Svoj zármutok v súvislosti s náhlou smrťou scenáristu dnes tlmočili aj exprezident Václav Havel a minister Alexander Vondra, ku ktorým mal Křižan blízko v 80. rokoch. Jiří Křižan v roku 1989 založil petičný výbor za prepustenie Václava Havla z väzenia a bol spoluautorom petície Niekoľko viet. V revolučných dňoch novembra 1989 patril k zakladajúcim členom Občianskeho fóra a po decembrovom zvolení Václava Havla za prezidenta bol členom tímu jeho poradcov.
Náhly odchod Jiřího Křižana ma hlboko zasiahol, pretože sme boli veľmi dobrí kamaráti, uviedol Havel pre médiá s tým, že odchádza svojbytná osobnosť s pevnými postojmi.
Křižan, rodák z Valašského Meziříčí, ktorý by o necelé dva týždne, 26. októbra, oslávil 69. narodeniny, svoj jednoznačný občiansky postoj zaujal už pred 30 rokmi, keď za film Signum laudis odmietol prevziať Štátnu cenu Klementa Gottwalda. To ani neprekvapuje, pretože v roku 1951 jeho otca vo vykonštruovanom procese odsúdili a popravili za údajné zabitie pohraničníka. V roku 1958 vtedy 17-ročného Křižana z politických dôvodov vylúčili z gymnázia tesne pred maturitou. Niekoľko rokov mohol pracovať iba v robotníckych povolaniach, napríklad aj ako baník.
