Alena Ďuránová a Vladimír Kramár.
FOTO - ŠD
k Majeský, Matej Landl * Premiéra 24. a 25. mája 2002
Ukáž, kde je tá láska! Nikdy si neopustila nikoho, koho si milovala? Prečo láska nestačí? Znie to hrozne, ale Bližšie od teba nie je Jednoducho Mária, Anna či Alica. Samotná láska je totiž tým najspochybňovanejším konceptom celej hry, čo je síce tiež klišé, ale u Marbera z klišé až mrazí. Klišé začínajúceho autora Dana píšuceho s odstupom intelektuálneho hrobára nekrológy, klišé striptérky Alice, ktorá sa zoblieka, aby nikto neodhalil jej krehkosť, klišé fotografky Anny, ktorá vyťahuje z ľudí, ale predovšetkým zo seba dušu, klišé lekára Larryho, u ktorého je cynizmus podmienkou prežitia. Ide to celé po povrchu, ale do hĺbky.
Marber je totiž dermatológom. Intenzívnym skúmaním pokožky vzťahov sa mu darí diagnostikovať skryté choroby, ktorých zdrojom je naše vlastné ja.
Len votívna tabuľka venovaná akejsi Alici Ayresovej, ktorá zachránila deti z horiaceho domu za cenu vlastného života, dáva hre o kompromisoch a uzavretých intervaloch lások limity nekonečna. Čo tak ísť na víkend na vidiek, kde sa všetko zdá akési jednoduchšie? Lenže s kým? Prizvanie režiséra s britskou skúsenosťou bolo pre prvé slovenské uvedenie tejto hry veľmi šťastnou voľbou. Doniesol nielen znalosť reálií, ale predovšetkým spoliehanie sa na neteatrálny typ herectva, ktorý jediný mohol z tejto hry spraviť z hĺbky duše komickú tragédiu.
„Nemám chuť jesť“ tu znamená - práve som sa s niekým vyspal/a a nebolo to s tebou. Láska odchádza doslovne uprostred repliky. Postavy sa nerady zobliekajú, akoby sa všetky báli ako Larry, že ho ten druhý čochvíľa opustí, a nechcú to zažiť v župane. Svet internetového chatu či blikavých identít si postavy vybrali samy. To však ešte neznamená, že sa im páči.
Základnými stavebnými kameňmi scény Vladimíra Čápa sú sterilné sklenené kvádre, akési inkubátory nedonoseného života, kolumbáriá snov, výkladné skrine módnych životov.
Alena Ďuránová už aj predtým predviedla na scéne košického divadla zaujímavé výkony, ako večne sa meniaca, krehká a pritom free Alica je skutočne nádejným castingovým objavom. Postava novinára Dana je alternovaná. Vladimír Kramár hrá viac ako ten, čo nemôže konať inak, lebo svet je taký, Marek Majeský zas tak, že mu veríte, že nemôže byť iný. Matej Landl predstavuje Larryho absolútne súčasne, a pritom nadčasovo ako tvora pohybujúceho sa medzi plačúcim embryom a netvorom väzniacim krásku. Elegantná Dana Košická svojimi niekedy až príliš nervóznymi gestami vzbudzuje empatiu, ba až úzkosť.
Autenticita prejavu ide u hercov niekedy na úkor zrozumiteľnosti reči, ale radšej tak ako s teatrálnymi pohybmi a „šmírou“. Pretože tak, ako to v Košiciach zahrali, zostáva po Marberovi na scéne toľko virtuálnych mŕtvych ako po nesmrteľnom Shakespearovi. A keď si na záver hovoria: „Ahoj, maj sa,“ sú bližšie ako nekonečne ďaleko od seba.
ZUZANA ULIČIANSKA
