ú vo svojich príbehoch zložených podľa klasických modelov hollywoodskeho komediálneho žánru tie najodpornejšie momenty vážneho života, za ktoré sa v našej manieristickej estetickej ére každý hanbí. Sú autormi filmov Ja, moje druhé ja a Irena, Niečo na tej Mary je a Blbý a blbší.
Peter a Bobby Farrellyovci sú pomstiteľmi opovrhovaných, odháňaných, nahlúplych, tučných, bojazlivých a bezvýznamných. Okrajových existencií všetkého druhu. „Týchto koniec koncov tragických hrdinov neodhaľujú samotné nevkusné a neľútostné vtipy, ale usvedčujú divákov - ich škodoradostným rehotom aj rozpakmi,“ hovorí Peter Farrelly nemeckým novinárom. Je teda úplne jedno, či ste ich nadšeným fanúšikom, alebo máte ich vtipov plné zuby. Farrellyovské zrkadlo odráža v neotesaných žartíkoch diskrimináciu a spoločenské tabu rovnako ako pokrytectvo politickej korektnosti.
Vo svojom novom filme už litre telesných tekutín a análny humor vynechali. V snímke Ťažko zamilovaný sa spod povrchnosti a nátlaku optického ideálu svojím zúfalstvom, túžbou a dôstojnosťou vyslobodia hrozivo tuční a odstavení ľudia. Režiséri síce nešetria vtipmi o tučniakoch a mrzákoch, ale navyknutá slovná šikana sa nakoniec obráti ako trpký bumerang.
Jack Black stelesňuje Hala, dokonale priemerného mladého zamestnanca, čistú nulu, ktorá sa prenáša cez svoj nedostatočný sexepíl a rovnako nedostatočnú chápavosť komicky nekonečným sebapreceňovaním. Suverénne brázdi bary a diskotéky a vrhá sa - pochopiteľne, márne - len na tie najväčšie nádhery. Až kým nezostane náhodou trčať s guru svojpomocných skupín Tonym Robbinsom vo výťahu a nevyžaluje sa mu zo svojich frustrácií. Robbins Halovi sľúbi, že mu hypnózou pomôže k šťastiu. A naozaj: len čo vyjde z výťahu, všetko mu začne vychádzať. V taxíku mu dá telefónne číslo príťažlivá blondínka, na parkete s ním flirtujú hneď tri krásky naraz. A potom sa zamiluje do utešenej Rosemary (Gwynneth Paltrowová). Tá je spočiatku trošku v rozpakoch, ale ani zamilovaný Jack si vo svojom hormonálnom opojení nevšimne, že je s ňou v módnom obchode s nadmernými veľkosťami.
Netuší, v čom bola hypnóza: Jack totiž začal vidieť na ženách len ich vnútornú krásu. A tak Gwynneth Paltrowovú - s telesným objemom bohato zvýšeným latexovými vankúšmi - vidia ako stopäťdesiatkilové monštrum všetci okrem neho. „Prestrihy na nezhypnotizovanú skutočnosť sme naschvál ukázali len zriedka,“ tvrdí Peter Farrelly. Len nám môže byť nápadné, keď Gwynneth zhltne tucty hamburgerov alebo keď skočí do vody a z bazéna sa vyleje veľká vlna. Jack nič nedá na posmešky iných, lebo si myslí, že mu závidia. Až nakoniec jeho kamarát poprosí Robbinsa, aby ho zbavil hypnózy, nech sa už Jack ďalej neznemožňuje.
„A tak sa Jack preberie a zbadá skutočnosť. Najprv cíti odpor, ale potom ho premôžu výčitky svedomia a dovedú ho až na detskú kliniku, kde Rosemary pracuje ako zdravotná sestra.“ Nastupuje rozuzlenie, ťažký gýč a mravné ponaučenie, ale zinscenované s takou ľahkosťou, že sa napriek všetkému dá hovoriť o balansovaní na hrane medzi gagmi a lovestory.
A tak Farrellyovci svojou romancou o tučniakoch a ich nohavičkách veľkých ako obrusy vyžmýkali viac dojatia než hocijaká vážna a problémová ťažkotonážna dráma.
