Zo strednej Európy do Hollywoodu

Jeden má rád studené pivo, iný teplú kávu. A niekto to rád horúce. Legendárnu komédiu o dvoch muzikantoch prezlečených za členky ženského orchestra videl vari každý. A takmer každému utkveli v hlave podoby i mená dvojice hercov Jack Lemmon a Tony Curtis.

Tony Curtis na vrchole svojej slávy.

Žiaľ, už nežijúcich. Tony Curtis zomrel 29. septembra 2010 v Las Vegas vo veku 85 rokov. O celých deväť rokov neskôr ako jeho partner Lemmon. Curtis bol jedným zo svetoznámych hercov, ktorých životný príbeh sa začal odvíjať v krajoch slovenských alebo českých.

Teórie o Curtisovom pôvode sa rozchádzajú. Sám Tony Curtis, alias Bernard Schwarz, sa hlásil ku koreňom židovským, maďarským i československým. O Československu ako rodisku sa zmienil v dvoch televíznych rozhovoroch, ktoré s vtedy 83-ročným hercom urobili v súvislosti s vydaním jeho životopisu.

Zo slovenských končín by mohla podľa dostupných informácií pochádzať Curtisova mama Helena (alebo Ilona) Kleinová. Niektoré zdroje uvádzajú ako jej rodisko okolie Michaloviec. Podľa Martina Votrubu z univerzity v Pittsburghu (ktorý sa odvoláva na informácie Curtisovej sesternice Martiny Fedorovej) sa však narodila vo Vaľkove, ktoré dnes predstavuje súčasť obce České Brezovo v okrese Poltár.

Teda v stredoslovenskom Novohrade. Narodila sa v roku 1902 a už ako devätnásťročná mala odísť do Ameriky spolu so staršou sestrou Oľgou. Tu sa zoznámila s Emanuelom Schwartzom – z globálneho pohľadu vlastne takmer krajanom, ktorý pochádzal z východomaďarskej obce Ópályi (dnes pričlenenej k Mátészalke). Schwartz so svojou matkou a súrodencami odišiel za oceán pol roka pred svojou budúcou nevestou. Svadbu mali 22. mája 1924 v New Yorku a už o rok, 3. júna 1925, sa im narodil syn Bernard.

Curtis alias Kertész

Detstvo v tesnom byte vedľa otcovej krajčírskej dielne v newyorskom Bronxe nebolo ani zďaleka ideálne. Okrem chudoby ho poznamenali aj tragédie – Curtisova matka ochorela na schizofréniu a k deťom sa správala veľmi kruto. Rovnakú diagnózu zistili aj Curtisovmu bratovi Robertovi. Tretieho brata, Juliusa, zrazilo nákladné auto.

Sám Tony Curtis spomína, že sa u nich doma hovorilo po maďarsky a rodičia boli spätí s maďarskou kultúrou. Hoci sa hlásil k svojmu, povedzme že stredoeurópskemu pôvodu, jeho ďalšia životná dráha už bola čisto americká.

V roku 1943, počas vojny, vstúpil do služieb námorníctva a po návrate z aktívnej služby začal usilovne študovať herectvo vďaka finančnej podpore „G. I. Bill“, ktorá bola určená na vzdelávanie vojnových veteránov. Jeho spolužiakom bol napríklad aj herec Walter Matthau. Už v začiatkoch hereckej kariéry si Bernard zmenil meno na „Tony Curtis“.

K novému „americkému“ priezvisku ho však inšpirovala zasa len maďarčina, konkrétne podobnosť s menom „Kertész“, ktoré sa vyskytovalo v jeho príbuzenstve. Curtis sa objavil už v rokoch 1948 a 1949 v šiestich filmoch, pričom najznámejší z nich je Criss Cross s Burtom Lancasterom v hlavnej úlohe. Curtis sa tu zjavil len na niekoľko sekúnd ako tanečný partner herečky Yvonne de Carlo, no napriek tomu si získal priaznivé ohlasy divákov.

Vo filme Houdini (1953) stvárňujúcom príbeh slávneho mága čakala na Curtisa nielen hlavná úloha, ale aj spoločný herecký part s prvou manželkou - herečkou Janett Leighovou, s ktorou bol zosobášený od roku 1951. Áno, je to herečka, ktorú vyšinutý vrah prepadne a zavraždí v sprche vo svetoznámej scéne svetoznámeho hororu Psycho (1960).

Skutočný úspech v podobe nominácie na Oscara prežíva Curtis vďaka filmu Útek v reťaziach (1958), kde sa jeho hereckým partnerom stal Sidney Poitier. Dramatický príbeh vykresľuje útek dvoch väzňov, belocha a černocha, ktorých spočiatku rozdeľujú rasové predsudky, aby ich napokon spojilo nerozlučné priateľstvo. To už však za rohom čakala na Curtisa jeho životná rola, za ktorú síce nezískal zlatú sošku, ale celkom určite srdcia divákov všetkých generácií.

obr_1.jpg

Curtisova prvá manželka, herečka Janet Leigh

Niekto to rád horúce

V komédii Niekto to rád horúce (Some Like It Hot, 1959) sa stretlo niekoľko predpokladov na obrovský úspech. Okrem božskej Marilyn (ktorá bola azda väčším trhákom vtedy, než dnes...) to bola práve dvojica vtedy ešte mladých, no už veľmi populárnych hercov - Jack Lemmon a Tony Curtis. Samozrejme k tomu treba prirátať výborný scenár, vtipné dialógy, príťažlivý žáner paródie na americké gangsterky a večne živú a populárnu tému prezliekania mužov za ženy.

Napokon v neposlednom rade k úspechu prispel režisér Billy Wilder. Niekto to rád horúce je celkom určite najslávnejší zo stovky filmov, pod ktorými je podpísaný. Pritom divácke ohlasy neboli vo svojich časoch vždy presvedčivé. „Nalíčení slečnochlapci na mňa zapôsobili tak odpudivo, zmes krvavých kúpeľov a preobliekania za ženy bola taká neznesiteľná a vtipy na tému telesného zemepisu také otrepané, že som vykĺzol z kina bočným východom, lebo predpokladám, že koniec filmu znesú iba silnejšie nervy, než sú moje,“ napísal C. A. Lejeune v časopise Observer. Ale ako vraví známa záverečná replika tejto komédie: „Nikto nie je dokonalý.“

Talentovaná dcéra

Platí či platilo to aj o Tonym Curtisovi. V roku 1962 si zahral v historickej snímke Taras Bulba nakrútenej podľa poviedky Nikolaja Gogoľa. Po jeho boku sa tu objavil prvý zo siedmich statočných - Yul Brynner. Keď je reč o bizarných národnostných pôvodoch svetových hercov, Brynner sa narodil na ruskom Sachaline, jeho matka mala rumunsko-ruský pôvod a otec bol mongolský vedec so švajčiarskymi predkami.

Čo presne bádal, nie je známe. Curtisova herecká dráha v tomto období začala stagnovať. Energiu svojho talentu istý čas rozptyľoval v drogách, alkohole a láske k ženám. Opäť ju však dokázal skoncentrovať tvorivým smerom – od osemdesiatych rokov sa čoraz intenzívnejšie venoval maľbe a jeho surrealistické plátna sa predávali za viac ako 25-tisíc dolárov – jedno z nich visí aj v Metropolitnom múzeu na Mannhatane. Neraz prejavil aj svoju náklonnosť k rockovej hudbe – vidieť ho na obale legendárneho beatlesovského Klubu osamelých sŕdc Seržanta Peppera a v roku 1978 uvádzal veľký koncert Electric Light Orchestra na štadióne vo Wembley.

Rovnako pestrý bol jeho súkromný život obsahujúci šesť manželstiev. Najslávnejším Curtisovým potomkom je jeho dcéra Jamie Lee Curtis, ktorá ako herečka kráča v otcových šľapajach (diváci ju poznajú z komédií Ryba menom Wanda či True Lies – Pravdivé lži). Navyše spolu s otcom založila nadáciu, ktorá finančne podporila obnovu židovských pamiatok a cintorínov v Maďarsku.

obr_2.jpgPražský rodák Herbert Lom má dnes 93 rokov a pamätať si ho môžete nielen
z Ružového
pantera, kde hral komisára Dreyfusa, ale aj z nesmierne obľúbenej
vinnetuovky Poklad
na striebornom jazere (1962). Zahral si v nej hlavného
zloducha, ktorý sa volal Cornel
Brinkley a zaslúžene skončil na dne hlbokej
studne, z ktorej mu trčala len ruka, zvierajúca strieborný pohár…
Na snímke v modrej košeli
Götz George (neskôr známy ako komisár
Schimanski), s pištoľou Herbert Lom a krásavica Karin Dor

Z Halíča do Hollywoodu

Hviezd strieborného plátna, ktoré vyšli na obzor nad slovenskými alebo českými (respektíve inými priľahlými) končinami, je viacero. O niektorých sa špekuluje, či sa ich slovenský alebo český pôvod dá potvrdiť, a tiež, koľko im koluje alebo kolovalo v žilách krvi slovenskej, maďarskej, českej, židovskej, atď... Zachádzať v takýchto diskusiách do podrobností je azda zbytočné. Záleží na tom, k akým koreňom sa človek hlási, ako ich cíti, no predovšetkým, v akom prostredí prežil svoj profesionálny život a aké dielo vytvoril.

Je známe, že slovenské korene mal legendárny Paul Newman (1925 – 2008), syn Slovenky Terézie Feckovej a Arthura Samuela Newmana, potomka židovských prisťahovalcov z Maďarska a Poľska. Osobitne zaujímavé sú však príbehy umelcov, ktorí sa museli vyrovnať so zmenou prostredia počas svojho života. Sem patrí aj spomínaný režisér Billy Wilder, vlastným menom Samuel Wilder, takisto rodák z končín rakúsko-uhorských, konkrétne zo zakarpatskej Rusi.

Syn Maxa Wildera, prevádzkovateľa siete železničných kaviarní, sa narodil v roku 1906, žil istý čas v Nemecku, kde sa ako dvadsaťtriročný prvýkrát oboznámil s filmom. V roku 1934 utiekol pred nacistami do USA, bez skúseností a znalosti angličtiny, zato však s obrovským talentom, ktorý sa pretavil do šiestich Oscarov a piatich desiatok filmov, pod ktorými je podpísaný ako scenárista, producent či režisér.

Wilderovo meno sa spája s niekoľkými superúspešnými dielami. Napríklad sarkastickou drámou Sunset boulevard (1950) o zúfalých pokusoch herečky nemého filmu oživiť svoju slávu. Divácky obľúbená a dodnes hojne reprízovaná je komédia Nebožtíci žičia láske (1972) s britkými dialógmi a s Jackom Lemmonom v hlavnej role. Prvého Oscara za réžiu dostal za dnes už zabudnutú alkoholickú drámu Stratený víkend (1945).

Druhý nasledoval za komédiu Byt (1960) takisto s Jackom Lemmonom v hlavnej úlohe. Billy Wilder zomrel v Kalifornii vo veku nedožitých 96 rokov. Ktovie (je to naozaj len hypotetická otázka), či by jeho dielo bolo také rozsiahle a významné, keby nebol zmenil trvalé bydlisko.

Zmyselná Pola, dcéra Juraja

Cestu z absolútnej biedy v rodnom Poľsku do závratného prepychu v Hollywoode – a potom späť do zabudnutia – podstúpila herečka Pola Negri, erotický symbol nemého filmu v dvadsiatych rokoch. Ako Barbara Apolonia Chalupiecová sa v roku 1896 narodila v Poľsku – poľskej matke a slovenskému otcovi Jurajovi Chalupcovi, ktorého neskôr Rusi uväznili a deportovali na Sibír. Už v ako osemnásťročná sa objavila v prvom filme s príznačným názvom Otrokyňa zmyslov.

V roku 1922 dostala ponuku filmovať v Hollywoode, kde sa rýchlo stala jednou z najpopulárnejších a najbohatších herečiek tých čias. Bývala v honosnej vile postavenej podľa vzoru Bieleho domu. Bola priateľkou Charlieho Chaplina, no predovšetkým absolútneho sexsymbolu tých čias, herca Rudolpha Valentina. Po jeho predčasnej smrti v roku 1926 dokonca tvrdila, že plánovali spoločnú svadbu, čo však mnohí považovali za jej šikovný reklamný ťah.

Príchod zvukového filmu herečku s nevhodným prízvukom odstavil od ďalších hereckých príležitostí a ochromil jej ďalšiu kariéru. Zomrela v roku 1987 ako deväťdesiatročná na zápal pľúc. Už dlhší čas mala nádor na mozgu, pre ktorý odmietla liečbu.

obr_4.jpg

Pola Negri, nazývaná aj femme fatale nemého filmu. Vlastným menom
Barbara Apolonia Chalupiecová, otec bol Slovák a matka Poľka

Český kolega ružového pantera

V turbulentnom 20. storočí možno podobných osudov nájsť viac. Spoločné majú hľadanie vhodného tvorivého prostredia, cestu za slávou a úspechom do filmovej mekky. Alebo tiež úteky pred vojnou, násilím, prenasledovaním či deportáciami. Pred totalitnými režimami, či už fašistickým, alebo komunistickým. Do tejto schémy zapadá aj Herbert Lom. Jeho meno svietilo v titulkoch všetkých panterovských komédií (s výnimkou prvej).

Ako komisár Dreyfus, ktorého jeho podriadený inšpektor Clouseau priviedol k šialenstvu, exceloval po boku geniálneho Petra Sellersa. Treba povedať, že sa svojej roly zhostil bravúrne. Psychopatickými gestami či maniakálnou mimikou dokreslenou neodmysliteľným tikom vytvoril dokonalý komický charakter kontrastujúci s Clouseaovou „natvrdlosťou“.

Doslova hereckým koncertom je scéna, keď sa v domnienke, že je Clouseau mŕtvy, koná štátny pohreb – a Dreyfusovi pripadne úloha na ňom predniesť oslavnú reč, počas ktorej musí premáhať záchvaty radostného smiechu navonok vyzerajúce ako hlboké dojatie.

Dnes už 93-ročný Herbert Lom je pôvodom Čech. Narodil sa v bohatej židovskej obchodníckej rodine ako Herbert Karel Angelo Kuchacevič zo Schluderpacheru. Už v mladosti ho však zlákalo herectvo, možno preto, lebo otec vlastnil okrem iného tlačiareň, kde sa tlačili divadelné programy.

V tridsiatych rokoch si Herbert stihol zahrať v dvoch českých filmoch, v komédii Božie mlyny sa dokonca stretol s mladým Jaroslavom Marvanom. Práve vtedy si tiež zmenil svoje predlhé a honosné priezvisko na jednoduché Lom – vraj to bolo najkratšie meno, aké našiel v telefónnom zozname. Napriek láske k filmu vyštudoval filozofickú fakultu. Pred nacistami utiekol z Československa k priateľom do Veľkej Británie, kde to spočiatku nemal vôbec ľahké. Nevedel po anglicky a živil sa pomocnými prácami. Postupne však získaval skúsenosti, napríklad aj spoluprácou s BBC a presadzoval sa ako herec.

Je obdivuhodné, ako rýchlo sa prepracoval medzi hereckú elitu - už od roku 1942 dostával prvé roly a o štyri roky neskôr sa dočkal hlavnej úlohy vo filme Siedmy závoj. Na filmovom plátne sa stretol s hviezdami prvej veľkosti – napríklad s Gretou Garbo, Shirley McLainovou alebo Audrey Hepburnovou. V historickej dráme Spartakus (1960) hral spoločne s Tonym Curtisom, diváci ho mohli vidieť aj v Poklade na striebornom jazere (1962), kde uplatnil svoj talent stvárňovať negatívne postavy. Hoci sa cíti Angličanom, nezabudol na svoje rodisko a pred pár rokmi dvakrát navštívil Českú republiku.

Storočie sťahovania talentov

Aby bol výpočet filmových tvorcov s českými a slovenskými koreňmi úplný, treba doň zaradiť aj rodáka z Komárna režiséra Ivana Reitmana. Narodil sa v roku 1946, jeho rodičia, ktorí prežili koncentračné tábory (matka Osvienčim a otec utiekol zo zberného tábora v Novákoch a zapojil sa do odboja), už nemali chuť znášať ďalší totalitný režim a emigrovali v roku 1950 z Československa do Kanady. Z Ivana sa neskôr stal režisér megaúspešných filmov ako napríklad Krotitelia duchov či Policajt zo škôlky.

Medzi dávno mŕtvych kultových hercov patrí aj rodák z Ružomberka Peter Lorre. Pôvodným menom Ladislav Löwenstein (1904 – 1964), ako pätnásť ročný opustil rodné mesto a vydal sa na vysnenú hereckú kariéru. Na úteku pred nacistami napokon skončil v Hollywoode a hral v desiatkach filmov predovšetkým záporné postavy – predurčoval ho na to najmä jeho vzhľad. Lorre si zahral významné role vo filmoch ako Maltézsky sokol (1941) či Casablanca (1942), kde sekundoval hercovi Humphrey Bogartovi.

Príbehy umelcov s – povedzme že stredoeurópskymi – koreňmi, ktorí hľadali (a mnohí našli) šťastie i slávu vo svete, sú rozmanité. No spolu vydávajú svedectvo o nepokojnom 20. storočí, poznamenanom sťahovaním národov i talentovaných jednotlivcov. Ktovie, či práve teraz zo Slovenska neodchádza do sveta umelec, ktorý sa popíše pod také nezabudnuteľné dielo, ako je Niekto to rád horúce... Pod film, ktorý bude aj o päťdesiat rokov populárny. Je to hypotetická otázka? Alebo hlúpa? Nuž, nikto nie je dokonalý.

obr_3.jpg

Peter Lorre, rodák z Ružomberka. Vďaka svojej zvláštnej tvári hral vo filmoch
predovšetkým zločincov, no ušlo sa mu aj niekoľko výrazných charakterových postáv

Curtisove ženy

Tony Curtis mal imidž šviháka, ktorý lámal srdcia žien. So šiestimi vstúpil do manželského zväzku.
Prvou ženou bola americká herečka Janet Leigh známa z filmu Psycho. Bol s ňou ženatý v rokoch 1951 až 1962. Z tohto manželstva pochádza Curtisova dcéra - herečka Jamie Lee Curtis.
Nemeckú herečku Christine Kaufmannovú si zobral ako sedemnásťročnú, do rozvodu v roku 1968 sa im narodili dve dcéry.

Najdlhšie, celých štrnásť rokov (1968 až 1982), mu vydržalo tretie manželstvo s Leslie Allenovou, s ktorou mal dvoch synov.

S druhotriednou herečkou Andreou Savio bol ženatý v rokoch 1983 až 1992.

Po ročnom romániku s Lisou Deutschovou prišiel vzťah, ktorý mu vydržal naozaj do konca života: o 42 rokov mladšia Jill Vandenberg ho očarila už v roku 1993 v reštaurácii. Curtis sa s ňou oženil ako 73-ročný a neskôr vyhlásil: „Vek nás netrápi. Veľa sa smejeme. Moje telo funguje a všetko je fajn. Ona je najsexi žena, akú som kedy spoznal. Nemyslíme na čas. A nepoužívam viagru.“

Na filmovom plátne bola jeho partnerkou božská Marilyn, na jej adresu však Curtis vyhlásil známe slová, vraj bozkávať sa s ňou bolo ako bozkávať sa s popolníkom...

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 12 111
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 583
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 7 649
  4. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 6 193
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 869
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 654
  7. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 335
  8. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 5 323
  9. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 3 638
  10. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 3 224

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Jeden za všetkých, všetci za jedného. Čo má Kaliňák s tromi mušketiermi

Dom, v ktorom býva minister vnútra Robert Kaliňák, je pomenovaný podľa Aramisa z Troch mušketierov. Susedmi sú Athos a Porthos.

ŠPORT

Kozák má problém. Príde Slovensko o svoju jednotku?

Slovákov čaká 10. júna v Litve kvalifikačný zápas o postup na MS 2018.

Neprehliadnite tiež

Existoval len jeden James Bond, ktorý mohol hrať sám seba

Roger Moore stvárňoval agenta 007 najdlhšie, no zmysel života našiel až v charite.

Preletel okolo neho Usain Bolt. A on pochopil, že na ceste k dokonalému sci-fi zaostal

Dvadsiate výročie Piateho elementu oslávi Luc Besson najdrahším európskym filmom.

Zomrel predstaviteľ Jamesa Bonda Roger Moore

Herec zomrel na rakovinu vo veku 89 rokov.

Proti stereotypu treba bojovať. Archívny chlapec preto zahodil hotový album

Slovenský folker namiesto toho vydal výbornú nahrávku Tranzit.