V Berlíne cez víkend otvorili výstavu, ktorá po prvý raz od druhej svetovej vojny odkrýva, čím nacistický vodca fascinoval, aj to čím dnes rozosmieva.
BERLÍN. „A tu vidíte autentické výtlačky Mein Kampfu, ktoré mladomanželia dostávali ako svadobný dar,“ hovorí sprievodkyňa skupinke návštevníkov v Nemeckom historickom múzeu. Vzápätí ukazuje gestapácke uniformy, pivné krígle s obrázkami svastiky a busty Hitlera odliate z bronzu. O pár krokov nasleduje pouličný nápis „Židia sú tu neželaní“, kresby detí z Terezína a pásikavé úbory väzňov v koncentračných táboroch.
Nacistické pexeso
Nemci už o tretej ríši, holokauste či pracovných táboroch zorganizovali desiatky výstav, kult führera však zostal tabu. Vyše polstoročia po skončení vojny ho prelomila výstava Hitler a Nemci: Národ a zločin. V Berlíne ju otvorili v piatok a potrvá do februára. Hneď od začiatku má veľký úspech, cez víkend sa na lístky stálo v rade, v sálach sa tlačili davy ľudí, píšu o nej všetky denníky.
Nechceme sa sústreďovať na osobnosť Hitlera. Chceme ukázať nástup režimu, jeho fungovanie a pád.
Hans-Ulrich Thamer, kurátor
Ešte pred jej otvorením sa objavili obavy, či nebude glorifikovať Hitlera a lákať neonacistov. Organizátori však nevystavujú žiadne Hitlerove osobné veci, nepožičali ani jeho uniformu, ktorá je v Rusku.
„Nechceme sa sústreďovať na osobnosť Hitlera. Chceme ukázať nástup režimu, jeho fungovanie a pád,“ povedal kurátor Hans-Ulrich Thamer. Obavy z neonacistov odbil slovami, že takíto ľudia do múzeí nechodia.
Výstava je chronologickou prehliadkou Hitlerovho režimu a snaží sa vysvetliť, ako bolo možné, že sa obyčajný kaprál, rodák z rakúskeho Linzu, dostal až tak vysoko a doviedol civilizovaný národ k úplnej skaze.
Vysvetľuje, ako fungovala nacistická propaganda, ktorá využila ekonomické problémy weimarskej republiky a budovala kult Hitlera-záchrancu. Ukazuje populistické 30. roky, keď sa stavali diaľnice, vznikla myšlienka ľudového auta Volkswagen, lacného rádia do každej rodiny a masových turistických stredísk pri Baltskom mori.
Jedným z najsilnejších momentov výstavy je časť, ktorá zobrazuje, ako nacisti manipulovali s deťmi. Vymysleli pre ne pexeso, aby sa zapamätali mená nacistických lídrov, či stolovú hru Letecký útok, v ktorej ríšske lietadlá ničia nepriateľa.
Z veselšej stránky
Kurátor dal priestor aj paródii, keď návštevník uvidí záznam z Mussoliniho stretnutia s Hitlerom. Autentické zábery striedajú ukážky z filmu Diktátor, v ktorom tú istú udalosť zosmiešňuje Charlie Chaplin.
Autori zachytávajú aj to, ako sa s nacistickým dedičstvom vyrovnali obe časti rozdeleného Nemecka. To, že išlo o obrovskú tému, ukazuje aj montáž titulných stránok magazínu Der Spiegel. Hitlera tam mali 46 krát.
Umeleckí kritici tvrdia, že takáto výstava by ešte pred desaťročím nebola možná. Prvé tabu prelomil film Pád tretej ríše (Untergang), ktorý ukazuje führerove posledné dni. Nezobrazil ho ako monštrum, ale ako zlomeného starca a slabocha. Neskôr prišla komédia Môj vodca a Nemci sa naučili na Hitlerovi aj smiať.
K ironizácii naposledy prispel aj Quentin Tarantino so svojím filmom Nehanební bastardi, či video na YouTube, kde sa Hitler dozvedá o smrti Michaela Jacksona.
