Za Facebookom je taká jednoduchá myšlienka, že by na celý film nevystačila. Intrigy po jeho spustení však ponúkajú materiál na antickú drámu.
Reakcie po americkej premiére filmu Sociálna sieť boli nadšené, mnohí recenzenti mu dali najvyššiu známku. Pre film, kde je v podstate len jedna trochu sympatická postava, veľmi slušný úspech.
Zdá sa, že nadšenie z Facebooku je stále väčšie než zdesenie, ktoré vyvoláva podrobná správa o intrigách spojených s jeho vznikom.
Stvoriteľ bez empatieDavid Fincher už o exkluzívnom spoločenstve rozprával v Klube bitkárov. Elitnými klubmi je posadnutý aj filmový Mark Zuckerberg, osamelý študent Harvardu s empatiou blízkou nule. Tej sa blíži aj počet jeho priateľov.
V Sociálnej sieti sa vedú bitky intelektuálne, predovšetkým o duševné vlastníctvo, ale aj o počet bonmotov na jeden nádych. Hlavné postavy hovoria veľmi rýchle, čo vytvára presvedčivú atmosféru, že vo vzduchu visí čosi veľké.
Keby to nebol Zuckerberg, stránku podobnú Facebooku by spustili iní, podobný projekt sa zrodil aj v hlavách ďalších študentov. Akurát že strácali čas veslárskymi pretekmi, čo je v digitálnom veku neodpustiteľné plytvanie časom.
Zuckerberg niektoré nápady ukradol, mnohé však boli jeho vlastné. Jeho drobná postavička v šľapkách, teplákoch a mikine pobehuje po internátnom komplexe. Všetky ženy na Harvarde si znepriatelí založením stránky, ktorá porovnáva ich krásu.
Odtiaľ je už len pár krokov k nápadu na stránku, ktorá by bola masová, ale zároveň exkluzívna – každý si zvolí, komu dovolí sledovať svoj profil. To je moment, keď sa začína celosvetová inflácia slova priateľ.
Hoci sa ponúkali aj témy ako strata súkromia, Fincherov film sa sústredí iba na genézu nápadu a súdne spory, ktoré nasledovali po úspechu Facebooku.
Film pre pol miliardyAk by sme snímku považovali za výpoveď o jednej generácii, bolo by to hororové svedectvo. V podstate ide o priamy protiklad k deťom kvetov zo 60. rokov, ktoré mali so svetom krásne plány. V ambíciami a testosterónom nasiaknutej Sociálnej sieti má všetko iba pár pragmatických hýbateľov – peniaze, moc a ženy.
Tie sú v mužskom filme plnom súťaženia a podpásových úderov iba kulisou. Napriek mladosti postáv je to bezohľadný svet, aký pripisujeme finančným žralokom v strednom veku, kde sú akékoľvek ilúzie príznakom slabosti.
Zuckerberga hrá Jesse Eisenberg, známy predovšetkým z komediálnych úloh. Z jeho postavy tentoraz ide strach, neprejavuje veľa emócií a dokonca ani veľmi nevyužíva možnosti, ktoré mu úspech ponúka. Zdá sa, že prvou obeťou Facebooku sa stáva práve on, úspechu projektu podriaďuje úplne všetko.
Tvorcovia filmu sa nikdy netvárili, že všetko v ňom je založené na skutočných udalostiach, každopádne stvorili príbeh Facebooku, ktorý sa bude zrejme považovať za tú pravú verziu.
David Fincher nenakrútil svoj najlepší film, ale môže byť jeho najúspešnejší – konto na Facebooku má pol miliardy ľudí. Jeho režisérsky štýl posledné roky stráca osobitosť a ťažko odhadnúť, či by film Sociálna sieť čakal taký ohromný úspech aj v prípade, že by mal menej populárny námet. Jeho latka je stále nastavená vysoko, ale žiaden nový Klub bitkárov ani Sedem od neho nečakajte.
Režisér o filme
O hlavnom hrdinovi
To, čo robí Mark Zuckerberg, sa veľmi nelíši od toho, čo živí mňa. Obaja niečo vytvárame a našou úlohou je, aby sme to robili čo najlepšie. Ak to obsahuje i nepríjemné veci alebo to znamená, že v záujme toho musíme niekomu ublížiť, nedá sa nič robiť – nesiete zodpovednosť voči svojmu dielu. Aj o tom je môj film.
O mladíckej frustrácii
Hnev je emócia, ktorú dobre poznám. Ako 21-ročný máte jasnú predstavu, ako majú veci fungovať. Viete presne, čo by ste mali hovoriť, čo robiť a potrebujete iba, aby vám k tomu ostatní dali príležitosť. Lenže z pohľadu spoločnosti ste primladý na to, aby ste život zvládli sami.
O čakaní na úspech
Poznám úlohu outsidera, ktorý čaká na príležitosť. Robil som veci s vedomím, že ich nikto nemusí vidieť, ale čo keby. Aj Mark dobre vie, čo dokáže, ale musí čakať.
O nových technológiách
Už v minulosti sme mali okná, ktorými sme mohli vyzerať von. Rozdiel je, že vtedy sme videli maximálne na dvor. Teraz vidíte východ slnka v Egypte a bez väčšej námahy ho ukážete niekomu na opačnej strane zemegule. To je úžasné.
O tempe filmu
Všetko okolo Marka sa deje rýchlo. Tak rýchlo, že s tým ani on sám nedokáže držať tempo. Ľudia sa pýtajú, ako som to tempo dokázal preniesť do filmu. Nerobím to vedome. Film nie je rysovací papier, na ktorý niečo prekreslím a zväčším. Je to otázka citu: skúšam ukazovať veci tak, aby ich diváci stíhali vnímať a aby sa pritom nenudili.
