Aj keď je Verdi stály hosť našej národnej scény, jeho ranú tvorbu (s výnimkou zbožňovaného Nabucca) SND na rozdiel od ambicióznej banskobystrickej opery roky ignorovalo. Ani Dvoch Foscariovcov neuvádza v slovenskej premiére - tá bola v roku 1987 v Košiciach. Obe inscenácie spája meno režiséra Mariána Chudovského.
Pred rokmi kritika chválila začínajúceho tvorcu za odpatetizovanú drámu s nadčasovým politickým posolstvom. Dnes Chudovský v otcovsko-synovskej dráme z Benátok 15. storočia recykluje sám seba, keď na scéne hromadí viackrát použité postupy: projekcie výtvarných diel, padajúci záves, vysúvajúce sa schody.
Recenzia/opera
Opera SND. Giuseppe Verdi: Dvaja Foscariovci
Scéna Jozef Ciller, kostýmy Peter Čanecký, choreografia Šárka Ondrišová, réžia Marián Chudovský.
Premiéry: 22. a 23. 10.
Inscenácii chýbajú ostrejšie profilované postavy, jasne pointované mizanscény a najmä modernejšia herecká akcia. Namiesto toho sa dejom plížia biele prízraky (čosi podobné bolo nedávno v košickej Lucii di Lammermoor), ktoré iritujú nezrozumiteľným posolstvom i nekompatibilitou s inak realistickou režijno-výtvarnou koncepciou.
Zmysel inscenácii neprekračujúcej rozmer kostýmovaného koncertu mohli dať spevácke výkony. Takých sme sa však v obsadení, stojacom prevažne na hosťoch, nedočkali. Najmä prvopremiéroví sólisti nevyhoveli štýlu, ktorý si žiada pohyblivé hlasy s dramatickým nábojom.
Mexický tenorista Rafael Alvarez (Jacopo) má dostatočne dramatický hlas, ale k ideálu sa ani nepriblížil, navyše bojoval s vysokou polohou. Jolane Fogašovej (Lucrezia), ktorá vymenila mezzosopránový odbor za sopránové postavy, chýba vrúcnejšia farba a plastickosť. Zaujal iba Brazílčan Miguelangelo Cavalcanti ako Francesco Foscari príjemným znelým barytónom.
Lepšie dopadla druhá premiéra. Hoci ani maďarský tenorista Boldizsár László nie je ideálny Jacopo Foscari, alternanta prevýšil po spevácko-technickej aj po hereckej stránke. Aj jediná interná sólistka obsadenia Louise Hudson bola priliehavejšou a štýlovo vernejšou interpretkou Lucrezie.
Bohaté skúsenosti s delikátnym štýlom naplno zúročil sólista banskobystrickej opery Zoltán Vongrey. Jeho Francesco Foscari je najvydarenejšou kreáciou inscenácie.
Operu naštudoval rakúsky dirigent Friedrich Haider. Orchester viedol k maximálne koncentrovanému, no vo zvuku dosť diétnemu výkonu.
