Na každom kroku sa motali talibovia. Aj tak však režisér Hamad Khan nakrútil film o palestínskej mládeži a ukázal ho na festivale v Abú Zabí.
ABÚ ZABÍ. Je pekné, že Spojené arabské emiráty, ktoré patria medzi najbohatšie a najbezpečnejšie krajiny sveta, založili pred štyrmi rokmi medzinárodný filmový festival a že sa zameriava na bolesti súčasného moslimského sveta. Teda na krajiny, ktoré nemajú ropu a kde zúria vojny a terorizmus.
Emiráty síce nemajú tradíciu vo filmovej produkcii, do filmu však chcú investovať, vytvárajú bohaté podporné programy a veľkorysé projekty, napríklad Media City v Dubaji.
Krajina dnes trpí medzinárodnou menovou vojnou, pretože je závislá od pracovných síl zo zahraničia, od prílevu Pakistancov, Filipíncov, Egypťanov alebo Indov.
Zahraniční pracovníci si teraz v Emirátoch pre znehodnocovanie arabského dirhamu a amerického dolára zarobia menej, a to trápi miestnych politikov.
Tamojšie publikum tvoria bohatí manažéri alebo mládež, ktorá do kina jazdí taxíkmi. No neznamená to, že by ich nezaujímali problémy tretieho sveta.
Demokracia, to je zlý vtipRežisér Hamad Khan žil tridsať rokov v Anglicku a keď sa vrátil, Pakistan mu učaroval a rozhodol sa tu nakrútiť film Slackistan.
Je o skupine mladých ľudí, ktorí žijú v Islamabade a nevedia, čo so životom. Krajina je po záplavách, Taliban je silnejší než kedykoľvek predtým, z bývalých zámožných domov sú trosky.
„Bolo to ťažké nakrúcanie, na každom kroku sme stretávali talibov - i keď ťažko rozoznáte, či ten, alebo onen fúzatý muž je z Talibanu, alebo nie," hovorí Khan.
Film chystal tajne, nepočítal s tým, že dostane od pakistanských úradov povolenie. Nakoniec s nakrúcaním súhlasili oficiálne miesta aj Taliban.
Hercov vyhľadával cez Facebook. „Na Facebooku som čítal profily mladých ľudí a keď som si bol istý, že ide o správnu osobu, napísal som jej, že robím film." Robil ho čo najnenápadnejšie a pre teroristické hrozby ho takmer nedokončil.
Napriek tomu Slackistan zobrazuje mladých ľudí, ktorí chcú žiť normálnym životom a majú normálne sny - jeden z nich sa chce stať napríklad filmovým režisérom. „Naši hrdinovia hovoria o demokracii i o Talibane," povedal režisér.
„Taliban je súčasťou nášho života. Aj mladí ľudia vidia, že demokracia je u nás niečo ako zlý vtip. Nemôže predsa fungovať v takmer feudálnom systéme."
Trailer Slackistan
Zničiť mýtusKhan sa súčasne snažil vysvetliť, že moslimovia nie sú hroziví jedinci v závojoch. „Chcel som zničiť mýtus homogénneho moslimského sveta, mýtus, ktorý si tak obľúbil Západ."
Spojené arabské emiráty zostávajú pre Európanov zatiaľ neprebádanou filmovou krajinou. Festival navštívili desiatky európskych, indických a amerických celebrít.
Z Európanov napríklad Catherine Deneuve a Gérard Depardieu. Slávny francúzsky herec hrá vo filme Francoisa Ozona Potiche marxistického agitátora. V Emirátoch však odsúdil všetkých demonštrantov proti dôchodkovej reforme.
„To, čo sa teraz deje vo Francúzsku, je šialenstvo. Je to smutná komédia. Idete k zubárovi, otvoríte ústa a máte pätnásť dní platených zo zdravotného poistenia. A chlapci, čo žijú na podpore do 35 rokov, chcú demonštrovať. Ja som išiel zarábať ako dvanásťročný," pochválil sa.
Ako absolútny protiklad francúzskej sociálnej štedrosti zapôsobil egyptský dokument Živá koža režiséra Fawzi Saleha. Je o dvanásťročných deťoch, ktoré v stredovekých podmienkach spracúvajú a farbia kože na predmestí Káhiry - a zarábajú viac než ich rodičia.
A tiež iracký (ešte nedokončený) dokumentárny film V objatí mojej mamy. Bol nakrútený vďaka charitatívnym príspevkom a hovorí o irackých sirotách.
Napríklad desaťročný Saif žil sedem rokov na ulici, potom sa dostal do sirotinca, kde ho mučili. Nakoniec mal šťastie, že ho vzali do provizórneho zariadenia, ktoré zriadil filantrop Sayef Husham.
Aj on, aj Saif prišli do Abú Zabí. Saif bol v sivom obleku a publiku povedal, že na to, čo videli, nieť čo dodať. Už len ukázal dva obrazy svojho kamaráta, siroty Mohamada, ktorý maľuje prízraky v uliciach bez ľudí - postavy bez očí.
