Po retrospektíve v trnavskej Galérii Jána Koniarka, prichádza Denisa Lehocká s novými inštaláciami.
Do nahých industriálnych priestorov Tranzitu vytvorila Denisa Lehocká veľkú inštaláciu. Nejde o site specific, kedy dielo reaguje na konkrétne miesto, ale o veľmi citlivú spoluprácu jej diel s okolím.V tom je suverénna a je to pridaná hodnota, ktorá výrazne ovplyvňuje celkový zážitok. Z diel vytvára intuitívne priestorové kompozície, ktoré nemajú ďaleko od hudobných postupov. Umiestnenie je presné. Výsledok je skladba, v ktorej všetko spolu navzájom súvisí.
Niečo nové, staré, požičané
Oproti predošlým Lehockej inštaláciám je v tej aktuálnej jasný posun. Už tu nenájdete pre ňu typické inštalačné stoly ani veľa sadry. Tá ostala len v jednom čistom a vtipnom sochárskom objekte, sadrovej snehovej guli. Novým médiom je obyčajná plachta, ktorú využila v rôznych formách - ako sochu, záves, reliéf, maliarske plátno.
Z predošlých materiálov jej ostali obľúbené prírodniny, kamene a konáre. Autorka neinklinuje k novým výtvarným technikám ani médiám. Vystačí si s tým, čo poznáme z výtvarnej výchovy. Modeluje, škicuje, maľuje, namáča do farby, kvapká farbu, kreslí tušom, strihá. Keďže má textilné vzdelanie, rada vyšíva - doslova niťou kreslí.
Hra protikladov
Inštalácia v Tranzite má v sebe dve obsahové aj výrazové vrstvy. Vonkajšiu a vnútornú. Vonkajšia je situovaná vo väčšine priestorov. Je skoro monochrómna, biela. Veľkú plochu zaplnila iba niekoľkými skupinami objektov, ktoré evokujú pokoj i napätie, ľahkosť (papiera), nemennosť (kameňa), komplikovanú krehkosť (konárov), humor (snehovej gule), rozlet krajiny (lietajúca plachta) no zároveň istý odstup.
Vnútorná vrstva, ktorá je v samostatnom oddelenom priestore, je naopak plná. Prevládajú veľké 2D formáty, je tam hluk aj život foriem. Farby Lehockej sú červená a ružová, čierna a biela. Rýchle gestá konfrontuje na jednej ploche s jemne trpezlivou, pritom expresívnou výšivkou, pridáva priestor, prieniky, prestrihy. Pohľad zblízka odhaľuje rôzne „nánosy" stopujúce jednotlivé fázy vzniku.
Žiadne hotové obsahy
Je to intuitívna práca s rešpektom k výtvarnej krajinotvorbe, šírke i hĺbke scenérií pre príbehy, ktoré v nich môžeme nechať voľne vznikať. Autoprojekcia autorky sa tu neodohráva v symbolickej rovine. Lehocká divákovi zážitok s jej prácami neuľahčuje názvami. Žiadne naservírované obsahy. Môžete si domýšľať, že ide o jej život, vnímanie reality či denníky, ale môžete aktívne do jej krajín vstúpiť a zažiť si ich po svojom. Je to vizuálna skladba pre odvážnych.
Autor: Ľubica Hustá
